Kniha života sa dňa 17. októbra 2024 zatvorila na strane s číslom 84 aj u pána Jána Gálika, Myjavca telom i dušou. Jeho rodiskom bola časť Myjavy "na jame pri dolnom stave". Toto miesto umožňovalo v lete kúpanie sa na stave a v zime zasa korčuľovanie. Po základnej škole absolvoval pán Gálik priemyslovku na Myjave. Začal pracovať v Slovenskej armatúrke Myjava (ďalej SAM) ako konštruktér, kde sa podieľal na automatizácii výroby.
V roku 1966 prijal miesto na dnešnom mestskom úrade ako vedúci oddelenia výstavby. Bolo to obdobie prestavby Myjavy a hrozilo, že sa z mesta sa stane len "sídlisko s dvoma vežami". Patril k tým, ktorí sa v tých chvíľach obrátili s prosbou o pomoc na vtedajšieho "patróna" Myjavy, Štefana Šebestu, podpredsedu Zboru povereníkov. S jeho pomocou sa podarilo zastaviť rozbehnutú sídliskovú mašinériu a poľudštiť prestavbu centra do súčasnej podoby. Podporu pána Šebestu potom využil Ján Gálik i pri ďalších akciách, akými boli výstavba Múzea SNR, areálu PKO Trnovce i rekreačnej oblasti Stará Myjava. Podieľal sa tiež na komplexnej dostavbe štadióna TJ Spartak Myjava. Pri viacerých projektoch robil koordinátora medzi mestom a SAM, vďaka čomu sa stali realitou stavby ako napríklad športová hala či krytá plaváreň. Pri riešení rôznych projektov sám zažil aj to povestné porekadlo, že ťažko je byť doma prorokom.
V roku 1991 začal pracovať ako správca a námestník riaditeľa v myjavskej nemocnici. Svojou činnosťou sa pričinil o prinavrátenie jej právnej subjektivity v plnom rozsahu. Pôsobil v regionálnych novinách Myjavský obzor, Myjavské hnutie i Myjavské noviny. Bol ich dlhoročným prispievateľom. Neskoršie sa stal stabilným prispievateľom týždenníka Kopaničiar Expres, v ktorom sa venoval najmä histórii myjavského regiónu. Vydal viacero publikácii s historickou tématikou. Za jeho vrcholné dielo možno pokladať dvojdielnu monografiu s názvom Myjava v obrazoch histórie. Pri tejto monografii prichádza na myseľ jedno porovnanie s pánom Jánom Bradáčom, ktorého 140. výročie narodenia si v tomto roku pripomíname. Pán Bradáč zbieral najmä rôzne historické trojrozmerné predmety, ktoré sústredil do súčasného Múzea SNR, aby tu zostali zachované pre ďalšie generácie. Podobne aj Ján Gálik. Ten bol zasa zberateľom historických informácii z Myjavy i celého regiónu, ktoré natrvalo uložil do svojej dvojdielnej monografie. Zabezpečil tak hlbokú studnicu informácií na spoznávanie histórie Myjavy i budúcim generáciam. Nám aj prostredníctvom jeho diel zostáva trvalá spomienka na tohto vzácneho človeka, priateľa a ozajstného Myjavca.
autor: Michal Maliarik
ilustračné foto: Dhivakaran, pexels.com