Mesto Myjava
Mesto Myjava

Príroda

Hoci sa súčasné prírodné pomery v myjavskom regióne ovplyvnené ľudskou činnosťou zďaleka nepodobajú na tie pôvodné, kopaničiarsky kraj sa stále môže pýšiť krásnou prírodou, výhľadmi na blízke pahorky i vzdialenejšie pohoria, chránenými prírodnými pamiatkami a zaujímavosťami. Dá sa povedať, že miestna príroda patrí medzi hlavné devízy kopaníc, ktoré dokážu prilákať turistu či návštevníka a získať si jeho pozornosť. Myjava sa nachádza v miernom klimatickom pásme. Reliéf krajiny na základe malej výškovej členitosti a s ňou spätých malých klimatických či vegetačných rozdielov nemá za následok významnejšiu vertikálnu diferenciáciu pôd. Miestnymi pôdnymi typmi sú tu predovšetkým hnedé lesné pôdy (Malé a Biele Karpaty), ilimerizované pôdy (Myjavská pahorkatina) a rendziny (na vápencoch). Zloženie pôvodných lesov je dubové, dubovo-bukové, prípadne dubovo-hrabové. Nechýbajú ani ihličnany, umelo boli vysádzané najmä borovicové porasty v horských oblastiach. Do územia zasahujú dve chránené krajinné oblasti - CHKO Biele Karpaty a CHKO Malé Karpaty.

Územie Myjavskej pahorkatiny je z vodohospodárskeho hľadiska vzhľadom na výskyt povrchových vôd označované za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Západnú časť regiónu s priľahlou časťou Bielych Karpát odvodňuje rieka Myjava, ktorá pramení v nadmorskej výške 670 m n. m. v Bielych Karpatoch a vlieva sa do Moravy. Riekou Myjava odtečie do Moravy až 23% vody zo spadnutých zrážok. Rieka Myjava má celkovú plochu povodia 806,36 km2 a dĺžku 84 km. Tok tečie južným smerom cez obec Stará Myjava, nad ktorou je vybudované rovnomenné vodné dielo. Výstavba tejto nádrže začala v roku 1968 a napĺňali ju v roku 1973. Vodná nádrž v obci Brestovec je od februára 2001 vodnou nádržou 3. kategórie, ktorej pôvodným účelom bolo zásobovanie výrobného areálu Slovenskej armatúrky Myjava (SAM).

Prírodné pomery širšieho okolia Myjavy, najmä geologická stavba územia, nevytvárajú vhodné podmienky pre infiltráciu zrážkových a povrchových vôd do podložia, čo by umožňoJesenný pohľad na rieku Myjavu v meste. Medzi Partizánskou ul. a Ul. 1. mája. Autor: M. Hrinvalo obeh podzemných vôd a ich akumuláciu v horninovom prostredí vo väčšom množstve. Preto je celá oblasť Myjavskej pahorkatiny i s časťou Bielych Karpát veľmi chudobná na zásoby podzemných vôd. To sa prejavuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.

Samotná rieka Myjava je prírodnou pamiatkou, za ktorú bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Trenčíne v roku 1996. Územie prírodnej pamiatky sa nachádza v katastrálnych územiach Brestovec, Jablonica, Myjava, Myjava - Turá Lúka, Osuské, Podbranč, Prietrž a Stará Myjava. Rieka Myjava pramení v Bielych Karpatoch pod Šibeničným vrchom na území Českej republiky. Od prameňa tečie na juh a prekračuje česko-slovenskú hranicu. Na území Myjavy priberá množstvo významných prítokov – Trnovský potok, Cengelku, Svacenícky járok, Smíchovský a Malejovský potok. Ďalej preteká cez okres Senica a napokon sa vlieva v oblasti lužných lesov do rieky Moravy. Ochranným pásmom prírodnej pamiatky je územie do vzdialenosti 30 m od hranice prírodnej pamiatky. Účelom vyhlásenia rieky Myjava za prírodnú pamiatku je ochrana prirodzeného vodného toZákutia rieky Myjava v regióne. Zdroj: archív MsÚ Myjavaku so zachovalými brehovými porastmi, ktorý má veľký ekostabilizačný a hydromelioračný význam a predstavuje regionálny biokoridor. Vodný tok je významným krajinotvorným prvkom s vysokou samočistiacou schopnosťou vody a so zachovalou pôvodnou hydrofaunou i prirodzenými brehovými porastmi. Tie sú tvorené najmä drevinami vŕby, jelše, jaseňa, lipy, topoľa, bazy a ďalších druhov. Z fauny tu bol zistený výskyt lariev vážok Platycnemis pennipes, Calopteryx splendens, Somatochlora metallica. Nájdeme tu viacero druhov rýb, žiab i raka riečneho. V brehovom poraste žijú rôzne druhy vtákov – penica čiernohlavá, kolibiarik čipčavý, sýkorka veľká, vrabec poľný, škorec obyčajný, pinka obyčajná, vlha obyčajný, rybárik obyčajný, oriešok obyčajný... Takisto sa tu v dutinách starých či práchnivých stromov vyvíja veľké množstvo hmyzu. Pozdĺž celého vodného toku je vytvorené vhodné prostredie pre ďalších živočíchov a môžeme tu pozorovať bobra vodného, salamandru škvrnitú, mloka karpatského, kačicu divú a ďalšie druhy.

Rastlinstvo Myjavskej pahorkatiny a susediacich pohorí je oproti pôvodnému zloženiu výrazne pozmenené činnosťou človeka. Narušené sú najmä lesné porasty, z ktorých sa - až na malé výnimky - zachovali len roztrúsené skupiny stromov. Odlesnené plochy boli premenené na poľnohospodárske pozemky a využívajú sa na pestovanie poľnohospodárskych plodín či ovocných drevín. Z hľadiska poľnohospodárskych výrobných typov patrí územie Myjavskej pahorkatiny prevažne k subtypu zemiakársko-jačmennému a v západnej časti územia, v širšej nive rieky Myjavy, k repársko-pšeničnému. Menšiu plochu južne od mesta Myjavy možno zaradiť k subtypu repársko-jačmennému. Kedysi bolo celé toto územie lesnaté. V nivách riek a potokov boli rozšírené lužné lesy zložené z vŕb, topoľov a jelší. Ďalej od tokov sa nachádzali dreviny ako napríklad brest, hrab, dub či jaseň. V nižších polohách územia, mimo riečnych nív, boli pôvodne rozsiahlé dubové lesy s bohatým trávnato-bylinným porastom. Koncom 18. storočia a na začiatku 19. storočia bol už stav lesov taký žalostný, že obyvatelia boli nútení začať s výsadbou lesných drevín. Brehové porasty horného toku rieky Myjavy sú dnes tvorené vŕbou bielou, vŕbou krehkou, jelšou lepkavou a jaseňom štíhlym. Na dolnom toku sú to brest väzový, vŕba biela, topoľ biely, jelša lepkavá, jaseň štíhly, lipa veľkolistá, svíb krvavý, plamienok plotný a baza čierna. Vo vyšších polohách môžeme nájsť bukové porasty s prímesou smrekovca opadavého, javorov, bresta či brezy previsnutej. V severnej časti územia sa vo vyšších polohách vyskytujú aj porasty s nízkym zastúpením jedle bielej. Vo väčšej miere, než zodpovedá aktuálnemu lesnému typu, je zastúpený z umelej výsadby pochádzajúci smrek obyčajný, borovica lesná a smrekovec opadavý. Hojne sa v okolí vyskytuje tiež lieska obyčajná, hloh, vtáčí zob obyčajný, svíb krvavý a ďalšie. Celkovo je územie okresu Myjava zalesnené na 45 %. Z uvedeného množstva 80% lesných pozemkov sú v užívaní mestské lesy, 19% tvoria súkromné lesy a 1% štátne lesy. Zabezpečenie odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch zabezpečujú lesné spoločnosti, urbariáty a obecné lesy. Lesy Myjavskej pahorkatiny patria medzi územia s prevažne lesnými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability. Ak hovoríme o rastlinstve a lesoch, treba spomenúť aj skutočnosť, že priamo v Myjave sa nachádza niekoľko chránených stromov:

Dub pri Moravskej ceste (Dub letný)Dub pri Moravskej ceste (Dub letný)
Latinský názov: Quercus robur L.
Rok vyhlásenia ochrany: 1992
Lokalita: Trenčiansky kraj, okres Myjava, obec Myjava. Strom nájdeme na ľavej strane štátnej cesty v smere Myjava – Vrbovce, na okraji mesta na parcele č. 3016 v k. ú. Myjava.
Parametre (približný vek, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm od zeme, výška): Výška dreviny je 18 až 20 m, obvod kmeňa má 550 cm, priemer koruny 23 m, vek 250 - 300 rokov.

Myjavská lipa (Lipa veľkolistá)Myjavská lipa (Lipa veľkolistá)
Latinský názov: Tilia platyphyllos Scop.
Rok vyhlásenia ochrany: 1992
Lokalita: Trenčiansky kraj, okres Myjava, obec Myjava. Strom nájdeme za budovou Mestského úradu Myjava v blízkosti katolíckeho kostola na parcele č. 2065/2 v k. ú. Myjava.
Parametre (približný vek, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm od zeme, výška): Výška dreviny je asi 28 m, obvod kmeňa má 576 cm, priemer koruny 20 m, vek 300 - 400 rokov.
Dôvodom osobitej ochrany stromu je jej mimoriadny historický, ekologický, kultúrny, krajinotvorný i estetický význam. História lipy sa viaže pravdepodobne k začiatku výstavby kostola, kde pôsobil kňaz Daniel Krman ml., ktorý výraznev prispel ku kultúrnemu rozvoju Myjavy.

Lipa pri múzeu I. SNR (Lipa malolistá)Lipa pri múzeu I. SNR (Lipa malolistá)
Latinský názov: Tilia cordata
Rok vyhlásenia ochrany: -
Lokalita: Trenčiansky kraj, okres Myjava, obec Myjava. Strom nájdeme pri SNM - Múzeu Prvej SNR na Ul. Prvej SNR na parcele č. 1406 v k. ú. Myjava.)
Parametre (približný vek, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm od zeme, výška): Výška dreviny je asi 12 m, obvod kmeňa má 315 cm, priemer koruny 12 m, vek 163 rokov.
Chránená prírodná pamiatka predstavuje exemplár lipy malolistej, ktorej výsadba sa viaže k zasadnutiu I. SNR v Myjave k Kolényovskom dome v roku 1848. Ide o drevinu, ktorá sa svojím vekom, vzrastom a zdravotným stavom zaraďuje medzi najstaršie a najmohutnejšie jedince v meste Myjava a má veľký estetický, historicko-kultúrny a zdravotný význam.

Lipa U Belanských (Lipa veľkolistá)Lipa U Belanských (Lipa veľkolistá)
Latinský názov: Tilia platyphyllos Scop.
Rok vyhlásenia ochrany: 1990
Lokalita: Trenčiansky kraj, okres Myjava, obec Myjava, časť Turá Lúka - U Belanských na hranici parciel č. 11953 a 11958 v k. ú. Turá Lúka.
Parametre (približný vek, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm od zeme, výška): Výška dreviny je asi 16 m, obvod kmeňa má 1015 cm, priemer koruny 11 m, vek 608 rokov.
Drevina bola v roku 1990 vyhlásená za chránenú prírodnú pamiatku. V roku 2002 bol pre tento pozoruhodný prírodný výtvor spracovaný aj program záchrany. Svojím vekom patrí k jednoznačne najstarším drevinám Slovenska. V okrese Myjava je najstarším zaznamenaným chráneným stromom. Jedná sa o pozoruhodný a vzácny strom, ktorý je unikátny nielen svojím vekom a formou, ale aj rozmermi. Má mimoriadny kultúrny, vedecký a krajinotvorný i estetický význam. Dôležité je zachovanie stromu aj pre ďalšie generácie. Jednou zo zaujímavostí stromu sú spomienky pamätníkov II. svetovej vojny, ktorí rozprávajú o tom ako sa v dutine stromu skrývali partizáni. Z tohto dôvodu mesto Myjava nominovalo v roku 2009 drevinu do ankety Strom roka 2009, ktorú vyhlásila nadácia Ekopolis. Lipa u Belanských obsadila 3. miesto a získala od nadácie sumu 333,- € na ošetrenie a úpravu okolia. Zaujímavosťou je, že ju od druhého miesta delili len tri hlasy a od prvého päť hlasov. V marci 2010 mesto Myjava ošetrilo chránený strom. Celková suma vynaložená na ošetrenie chráneného stromu bola 1052,- €.

Zastúpenie živočíšnych druhov v regióne je naozaj pestré. V dubových a bukových porastoch môžeme pri troche šťastia natrafiť aj na vzácne druhy, medzi ktoré patria napríklad fuzáč alpský, mlok horský a mlok bodkovaný, užovka stromová, bocian čierny, viacero druhov ďatlov, holub plúžik, muchárik bielokrký, sova lesná, myšiak lesný, jastrab veľký, včelár lesný a ďalšie. Vzácne sa na území CHKO Biele Karpaty vyskytne i medveď hnedý a rys ostrovid. V bradlovom pásme sa vyskytujú napríklad krkavec čierny, výr veľký, sokol sťahovavý a sokol myšiar.

Lúky - najmä tie kvetanaté na území Bielych Karpát, ktorých existencia je podmienená pravidelným kosením a vylúčení, akýchkoľvek umelých hnojív -  patria medzi najväčšie európske nálezíská ohrozených druhov motýľov ako napríklad Brenthis hecate, B.ino, žltáčik zanoväťový, ohniváčik veľký, modráčik bahniskový, modráčik krvavcový, vretienka Zygaena angelicae či Carterocephalus palaemon. Vyskytuje sa tu jasoň chochlačkový, vidlochvost feniklový i vidlochvost ovocný. Zo stavovcov môžeme na lúkach nájsť ropuchu bradavičnatú, kunku žltobruchú, skokana hnedého, užovku obyčajnú i hladkú, jaštericu krátkohlavú a slepúcha lámavého. Z väčších druhov cicavcov tu žijú napríklad jazvec lesný, líška hrdzavá, kuna lesná a kuna skalná, lasica myšožravá, srnec lesný, jeleň lesný, sviňa divá a zajac poľný. V bezprostrednom okolí Myjavy môžeme pomerne bežne naraziť na prepelice, bažanty, kačice divé, srny, nezriedka i na daniele škvrnité a muflóny lesné.

Daniele škvrnité nad osadou Chodúri pri obci Vrbovce. Autor: P. Vandelia

V súvislosti s faunou spomeňme, že Myjave pôsobia dve poľovné združenia. Poľovné združenie Myjava – pole, ktoré v súčasnej podobe existuje od roku 2006. Výkon poľovného práva realizuje v katastrálnom území Myjava a veľkosť revíru je 757 ha. V prímestskom revíri sa nachádza úžitková poľovná zver (zajac poľný, bažant poľovný, jarabica, srnčia zver) a škodná zver (líška hrdzavá, tchor, kuna lesná a skalná, straka, sojka, myšiak hôrny a jastrab veľký). Poľovné združenie Turá Lúka vzniklo v roku 1946. Výkon poľovného práva realizuje v katastrálnom území mestskej časti Turá Lúka s veľkosťou revíru 3005 ha. Okrem už spomínanej zveri sa v tomto revíry nachádza i diviak lesný, jeleň lesný, daniel škvrnitý, muflón lesný, kačica divá, jazvec lesný či lasica.

Prírodná pamiatka Kožíkov vrch sa nachádza sa v katastrálnom území obce Vrbovce,Prírodná pamiatka Kožíkov vrch na severnom výbežku Vesného vrchu. Geologickým podkladom je bielokarpatský flyš. Územie s rozlohou 2,83 ha predstavuje kosenú lúku a platí tu štvrtý stupeň ochrany. Vyhlásená za pamiatku bola v roku 1990 z dôvodu zachovania posledných zvyškov pôvodných lúčnych spoločenstiev, ktoré neboli zasiahnuté intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby. Nájdeme tu cenné lúčne vstavačovité rastliny i veľké množstvo motýľov.

Prírodná pamiatka Bučkova jama s rozlohou 38,46 ha sa nachádza sa na juhovýchodnom svahu vrchu Žalostiná pri obci Vrbovce. Ide o rozsiahle zosuvné pásmo na prameniskách potoka. Je to komplex odlesnených lúk a výberkových lesov. Na pamiatkovom území sa nachádza pestrá paleta biocenóz s výskytom druhov červeného zoznamu ako ľalia cibuľkonosná. Ďalej sa tu nachádza viacero druhov vstavačov a vstavačovcov. Od roku 1992 sa tu každoročne uskutočňuje stanový tábor spojený s kosbou trávy a údržbou porastov.

Národná prírodná rezervácia Čachtický hradný vrch je vlastne odlesnený kopec nad obcami Višňové a Čachtice, na ktorého vrchole je ruina známeho Čachtického hradu. Geologický podklČachtický hradný vrchad je mezozoický s výskytom povrchových i podzemných krasových foriem. Vyskytuje sa tu vzácna lesostepná vegetácia - mediteránne a xerotermné druhy. Po stránke zoologickej sa tu vyskytujú mnohé teplomilné druhy, z ktorých niektoré patria medzi vzácne a chránené.

 

Zdroj:

  • Dugáček Michal, Gálik Ján: Myjava, Obzor n. p., Bratislava, 1985
  • www.bielekarpaty.sk
  • www.pzturaluka.sk
  • www.kopaniciarskyregion.sk

Mesto

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26
2
27
2
28
2
29
2
1
3
2
3
3
3
4
2
5
2
6
3
7
2
8
3
9
5
10
1
11
1
12
1
13
1
14
2
15
2
16
3
17
2
18
2
19
2
20
4
21
4
22
5
23
4
24
4
25
5
26
5
27
5
28
4
29
4
30
4
31
4

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
jasná obloha 8 °C -1 °C
streda 20. 3. polojasno 11/1 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 13/5 °C
piatok 22. 3. zamračené 12/7 °C

Partnerské mestá

Kontakt

Mesto Myjava
Námestie M. R. Štefánika 560/4
907 14 Myjava
IČO: 00309745, DIČ: 2021081491
IČ DPH: nie je platcom DPH

Úradné hodiny

Po - Ut: 8.00 - 16.00 h
St: 8.00 - 17.00 h
Št: nestránkový deň
Pokladňa a matrika (pre prípad úmrtia) sú občanom k dispozíciíí od 7.00 do 15.00 h.
Pi: 7.00 - 14.00 h
Prestávka: 11.30 - 12.30 h


Tel.: +421 34 6907 210 (podateľňa)
E-mail: podatelna@myjava.sk