Myjava a celý kopaničiarsky región sú nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami známe svojimi bohatými folklórnymi tradíciami a tradičnou ľudovou kultúrou, ktorá je tu stále živá. Dôkazom toho sú každoročné kultúrne podujatia, ktoré sa v Myjave uskutočňujú a tešia sa záujmu verejnosti. Ich dejiskom sú či už v Kultúrny dom Samka Dudíka, oddychový areál Trnovce, Námestie M. R. Štefánika alebo Gazdovský dvor v mestskej časti Turá Lúka.
V samotnom meste dnes aktívne pôsobí niekoľko folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb. Najznámejším spomedzi nich je Folklórny súbor Kopaničiar založený v roku 1955, ktorý dôstojne reprezentuje rázovitý myjavský folklór nielen na významných slovenských festivaloch, ale aj vo svete. Má za sebou napríklad vystúpenia v Rusku, Nemecku, Holandsku, Anglicku, Írsku, Grécku, na Cypre, ale i v exotických kútoch sveta – v Egypte, Brazílii, Tunisku, Kanade, Južnej Kórey, Číne a mnohých ďalších krajinách. Súbor je držiteľom viacerých významných ocenení a uznaní, vrátane niekoľkých laureátov súťažných festivalov a prehliadok.
Na časy najväčšej slávy v modro-bielom kroji sa mladí folkloristi pripravujú v Detskom folklórnom súbore Kopaničiarik. Ten vznikol v roku 1972 a od roku 2006 patrí pod Základnú umeleckú školu v Myjave. Jeho tanečnú zložku dnes tvorí viac ako 90 detí, má svoju ľudovú hudbu a v repertoári súboru nájdeme predovšetkým prvky z myjavského regiónu, kde prevládajú temperamentné tance so spevom a detskými hrami tak, ako ich tancovali a hrali naši predkovia. Rovnako ako Kopaničiar, aj Kopaničiarik absolvoval mnoho vystúpení doma i v zahraničí. Napríklad v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Turecku, Francúzsku, Srbsku, Švajčiarsku či Nemecku.
Tí tanečníci a speváci, ktorí už svojim vekom presiahli ten najaktívnejší vo FS Kopaničiar, sa dnes združujú vo Folklórnom seniorklube Kopa. Ide v dobrom slova zmysle o vyslúžilcov, pre ktorých sa ľudové tradície myjavských kopaníc stali navždy srdcovou záležitosťou. Súbor vznikol v roku 2000, kedy aj prvýkrát vystupoval na Medzinárodnom folklórnom festivale Myjava. Súbor ma svoju ľudovú hudbu a úspešne sa prezentoval na viacerých prehliadkach či súťažiach na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Srbsku, Čiernej Hore i Švajčiarsku.
Najstarším súborom v Myjave je v roku 1950 založená Folklórna skupina Kýčer, ktorá vznikla v Turej Lúke. Vtedy samostatnej obci, ktorá je však od roku 1980 mestskou časťou Myjavy. Názov skupiny, pôvodne súboru, je odvodený od mena kopca týčiaceho sa nad Turou Lúkou a hudobne ju kedysi sprevádzala aj ľudová hudba slávneho myjavského primáša Samka Dudíka. I keď v roku 1955 – po vzniku FS Kopaničiar – väčšina členov skupiny prešla do novovzniknutého folklórneho telesa, súbor nezanikol. Zmenil sa na skupinu a aktívne funguje do dnes. FSk Kýčer je pravidelným účastníkom festivalov vo Východnej, v Detve, na Myjave i na ďalších, menších regionálnych festivaloch. Vo svojich vystúpeniach spracúva zvykoslovia, tance, piesne a hudbu kopaničiarskeho kraja. V súčasnosti ho sprevádza Originálna ľudová hudba Šramel.
Prakticky najmladším súborom, ktorý možno zaradiť medzi folklórne, je rómsky súbor Khamoro, v preklade Slniečko, ktorý založili v auguste 2001 manželia Karol a Paulína Herákovci. Tvorí ho variabilný počet tanečníkov (okolo 14) a trojčlenná kapela. Zo samotnej podstaty súboru vyplýva, že teleso prezentuje a uchováva tanečné a hudobné zvyky Rómov v regióne. Má na svojom konte množstvo vystúpení na Slovensku i v zahraničí.
V roku 1990 sa z bývalých členov Ľudovej hudby FS Kopaničiar sformovala šesťčlenná Myjavská cimbalovka. Základ repertoáru tohto hudobného telesa tvoria piesne z kopaničiarskeho kraja, moravsko-slovenského pomedzia, ale i ľudové piesne tanečného charakteru, skladby z oblasti vážnej hudby a piesne z iných regiónov Slovenska. Myjavská cimbalovka pravidelne vystupuje na podujatiach usporadúvaných na Slovensku i v zahraničí a vidieť i počuť ju môžeme tiež na svadbách, oslavách či zábavách.
Posledným hudobným telesom v tejto kategórií sú Myjavské heligónky. Podnetom k vzniku skupiny boli od roku 1990 pravidelne organizované celoslovenské prehliadky heligonkárov v Myjave. Diváci si ich postupne veľmi obľúbili a tento ľudový nástroj momentálne zažíva na kopaniciach svoju renesanciu. V roku 2008 preto na Myjave vzniklo hudobné teleso, ktorého cieľom je čo najviac oživiť ľudovú pieseň v podaní heligónky. Skupina sa pravidelne zúčastňuje na prehliadkach heligonkárov v bližšom i vzdialenejšom okolí, spolupracuje s Kultúrnym domom Samka Dudíka, s Klubom dôchodcov a Miestnou organizáciou Jednoty dôchodcov Slovenska v Myjave. Do svojho repertoáru zaraďuje piesne nielen z Myjavska, ale i z okolitých regiónov – Záhoria, Horňácka i české piesne.
Okrem vymenovaných zoskupení v Myjave úspešne pôsobí aj Dychová hudba Myjavci, ktorú majú možnosť ľudia vidieť napríklad na prvomájových oslavách, augustových turolúckych Dožinkoch či decembrovom Vianočnom jarmeku. Ide o najstaršie hudobné teleso v meste.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je náhoda, že najväčším a najvýznamnejším kultúrnym podujatím usporadúvaným v „kopaničiarskej metropole“ je každoročne trojdňový Medzinárodný folklórny festival MYJAVA. Ten sa koná vždy v júni a navštevujú ho tisíce divákov zo Slovenska i zahraničia. Vystupuje na ňom až 1800 účinkujúcich z celého sveta a jeho hlavnou programovou scénou je amfiteáter Trnovce. Myjavský festival sa koná už viac ako 60 rokov a patrí spolu s Detvou a Východnou medzi tri najväčšie a najvýznamnejšie slovenské folklórne festivaly. Špecifikom toho kopaničiarskeho je pestrá ponuka nescénických programov pre všetky vekové kategórie sústredená predovšetkým do mestečka MY-A-VY na lúke za amfiteátrom.
Ďalšími pravidelnými zaujímavými akciami s folklórnou tematikou sú augustové Dožinky v oddychovom areáli Padelky a septembrový Deň sliviek v Gazdovskom dvore v Turej Lúke. A práve v „gazďáku“, v celoročne prístupnej expozícií typického kopaničiarskeho osídlenia z prelomu 19. a 20. storočia, sa počas roka konajú aj ďalšie podujatia zamerané napríklad na veľkonočné, adventné a vianočné zvyky, ľudové remeslá, stavanie mája, prípravu humna na uskladnenie úrody a podobne.
Medzi významné a obľúbené podujatia určené pre širokú verejnosť môžeme zaradiť aj decembrový medzinárodný festival Vianoce v divadle, typický jesenný Michalský jarmok pripravovaný vždy v poslednú septembrovú sobotu, slávnostné vyhlasovanie výsledkov verejnej ankety Športovec Myjavy v prvom štvrťroku, celoslovenskú prehliadku heligonkárov a Koštovku páleného – obe s viac ako 20-ročnou tradíciou a tiež dvojdňový Vianočný jarmek na námestí v predsviatočnom období. Okrem týchto už tradičných akcií sa v Myjave každoročne konajú desiatky ďalších koncertov, divadelných a tanečných predstavení, výstav, spomienkových pásiem, programov pre deti atď.
Hlavným kultúrnym priestorom v meste je určite Kultúrny dom Samka Dudíka spravovaný Oddelením kultúry Mestského úradu v Myjave. Jeho hlavná sála má kapacitu viac ako 600 miest a práve tu sa odohráva veľké množstvo pripravovaných podujatí. Sála je zároveň kinom Primáš, ktoré bolo po dvojročnej pauze v novembri 2015 zdigitalizované a začalo znova premietať. Filmové predstavenia sa tu konajú spravidla v utorok, vo štvrtok, v piatok alebo v sobotu a v nedeľu. Ďalej sa tu nachádzajú spoločenská sála s výstavnými priestormi, priestranný foyer s bustou primáša Samka Dudíka, nácvikové sály, kancelárske priestory a sídlia tu okrem zamestnancov oddelenia aj Základná umelecká škola, Centrum tradičnej kultúry Myjava, Materské centrum Pampúšik a Myjavská televízia. Ďalej tu v priestoroch situovaných od Jablonskej ulice sídli Mestská knižnica Myjava. Tá spravuje knižničný fond s viac ako 25 000 publikáciami, jej súčasťou je aj internetová čitáreň a študovňa periodík. Myjavská knižnica poskytuje čitateľom prezenčné i absenčné výpožičky, požičiavanie literatúry z iných knižníc - MVS (medziknižničný výpožičný systém), faktografické informácie, reprografické služby, poradenské služby i predaj kníh v antikvariáte Knižnica je otvorená v pondelok, v stredu až piatok a tiež v každú párnu sobotu dopoludnia. Od januára 2015 funguje knižnica s novým softvérom CLAVIUS, ktorý zjednodušuje a sprehľadňuje systém výpožičky kníh.
Dôležitou kultúrnou ustanovizňou v meste je Slovenské národné múzeum - Múzeum Slovenských národných rád nachádzajúce sa na Ul. 1. SNR pri supermarkete BILLA. Jeho súčasťou je dom Anny Kolényovej, kde v roku 1848 zasadala Prvá Slovenská národná rada pod vedením J. M. Hurbana, M. M. Hodžu a Ľ.Štúra. Hlavná expozícia múzea je zameraná na dejiny samostatnosti slovenského národa, na jeho boj o sebaurčenie a vlastnú štátnosť i na udalosti meruôsmych rokov ako takých. Ďalšie výstavy sú venované kultúrnym tradíciam Myjavy - ľudovému bývaniu, podbradlansko-podjavorinskému regiónu a je tu i galéria známeho maliara Štefana Bednára. Okrem toho myjavské múzeum pravidelne usporadúva príležitostné výstavy s rôznym tematickým zameraním a pre všetky vekové kategórie.
O rozvoj kultúry, najmä tej ľudovej a osvetu sa v Myjave stará aj organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja pôsobiaca od roku 2007 pod názvom Centrum tradičnej kultúry Myjava. Tá sídli v priestoroch Kultúrneho domu Samka Dudíka v Myjave. Ide o ustanovizeň so všeobecným zameraním zabezpečujúcim osvetovú činnosť, ktorá aktívne napomáha cieľavedomému rozvoju kultúry a osvety na základe záujmov a potrieb občanov v podmienkach miest a obcí. Toto poslanie plní v územnej pôsobnosti regiónu Myjava.
Do kultúrnej oblasti radíme aj pamiatky a pamätníky, ktoré sa v Myjave nachádzajú. Prakticky neprehliadnuteľnou je dominanta mesta – Myjavská veža. Tú k už existujúcemu tolerančnému chrámu z roku 1785 začali stavať v máji 1854. Je vysoká 67 metrov, sedem metrový kríž na ňu osadili v októbri 1855. Posviacka veže sa uskutočnila 8. novembra 1856. V roku 1982 bola veža rekonštruovaná a o rok neskôr sa obnovy dočkalo aj zvonové zariadenie. Oprava veže i kostola skončila v roku 1984 a v tom istom roku, v nedeľu 25. novembra, bol kostol znova posvätený. Inak samotný evanjelický kostol bol ako tolerančný chrám postavený v barokovo-klasicistickom slohu podľa projektu hodonínskeho staviteľa Volega, strešná konštrukcia je urobená podľa tesára Hollana. V sieňovom priestore môžeme vidieť murovaný protestantský chór, ktorého silné piliere členia priestor na spôsob trojlodia. V roku 2015 bola fasáda celého chrámu i veže obnovená a rekonštrukcie sa dočkala aj evanjelická fara.
Druhým myjavským kostolom je kedysi evanjelický, dnes rímskokatolícky kostol sv. Štefana - kráľa. S jeho výstavbou začal evanjelický farár Daniela Krman ml. Základný kameň chrámu bol položený na Turíčnu nedeľu 25. mája 1697. Po viacerých prerušeniach stavebných prác v turbulentných časoch reformácie, protireformácie a povstaní bol napokon kostol v roku 1717 vymaľovaný, veža bola k nemu dostavaná v roku 1723 a rezbárske práce v interiéri boli dokončené až v roku 1729. V roku 1722 bol okolo kostola zriadený cintorín ohradený múrom, z ktorého dnes už zostala len vstupná brána - oblúk.
V myjavskej mestskej časti Turá Lúka sa nachádzajú ďalšie dva historické kostoly. Ten evanjelický bol postavený v roku 1793 a vysvätili ho 29. septembra 1793 v 18. nedeľu po Svätej Trojici. V roku 1874 k chrámu pribudla samostatná zvonica. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého bol v Turej Lúke postavený v roku 1610, čo z neho robí najstaršiu sakrálnu stavbu v Myjave.
Neprehliadnuteľným je pamätník gen. M. R. Štefánika v centre Myjavy z roku 1921, ktorý je jedinečný tým, že prečkal všetky ťažké časy, všetky režimy a do dnešného dňa ho môžeme obdivovať na mieste, kde ho po 1. svetovej vojne páni architekt Vořech a sochár Bříza navrhli a postavili. O výstavbu pamätníka sa zaslúžili členovia myjavského Sokola na čele s Dr. Jánom Slabejom a Dr. Jaroslavom Dvořákom. Pamätník považovaný za jedno z vrcholných diel kubizmu zobrazuje horiacu hviezdu dopadajúca na zem. Tento pád je znázornený v hornej časti, kde je umiestnená hviezda a hviezdicový je i pôdorys samotného pamätníka. Stred tvorí stena s bustou gen. M. R. Štefánika, od ktorej sa rozpínajú bočné steny nesúce reliéfy s nápismi: „Tvoj život - oslobodenie - Tvoja smrť - život národa.“ Význam zahraničného odboja je vyjadrený nápismi štyroch bojísk - Sibír, Amerika, Francia, Itália a výsledok odboja zase nápisom 28. október a holubicou s ratolesťou nového života. Na pôdorysnej ploche pred pomníkom je vyvýšený trojuholníkový štít s venovaním „Za všechny čisté oběti“ a nápis „Postavil Sokol r. 1921.“
Okrem tohto pamätníka máme v Myjave ešte jednu zaujímavú spomienku na velikána slovenských dejín. Je to presná kópia posledného miesta odpočinku M. R. Štefánika - mohyly na Bradle v mierke 1 : 30, ktorú nájdeme na myjavskej železničnej stanici. Tú postavil v roku 1938 kamenár Jozef Podrazil.
