Mesto Myjava
Mesto Myjava

Súčasnosť

Myjava je podľa počtu obyvateľov, rozlohy a hustoty osídlenia v poradí 61. mestom zo všetkých 138 slovenských miest a má zároveň 61 ulíc. Nachádza sa v západnej časti Trenčianskeho kraja, v oblasti Myjavskej pahorkatiny a je prirodzeným centrom kopaničiarskeho regiónu ležiacim medzi Horňáckom (ČR), Záhorím a Považím. Najbližšími mestskými susedmi Myjavy sú potom Brezová pod Bradlom (10 km), Stará Turá (11 km), Senica (24 km), Nové Mesto nad Váhom (24 km) a Skalica s Holíčom (31 km).

Myjava mala ku koncu roka 2021 10 973 obyvateľov. Z obyvateľstva v myjavskom okrese sa viac ako 95% hlási k slovenskej národnosti. Viac ako 50% obyvateľov okresu uvádza svoju príslušnosť k Evanjelickej cirkvi a. v., približne 14% ľudí sa hlási k Rímskokatolíckej cirkvi a asi 28% sa nepriznáva k žiadnej cirkvi. V Myjave celkovo žije viac žien, ako mužov a 85% obyvateľstva je sústredených priamo do Myjavy, zvyšných 15% žije v mestskej časti Turá Lúka a na kopaniciach. Inak má demografický vývoj v Myjave nepriaznivú tendenciu a počet obyvateľov mesta klesá. Viac ľudí zomiera, ako sa narodí a viac obyvateľov sa odsťahuje ako prisťahuje.

Z hľadiska dopravného spojenia nepatrí Myjava medzi významné dopravené uzly, no vzhľadom na svoju polohu v blízkosti hraníc s Českou republikou si dlhé roky udržuje pozíciu tranzitného mesta v smere sever – juh (cesta č. II/499 vedúca do Velkej nad Veličkou v ČR) a v smere východ – západ (cesta č. II/581 vedúca do Nového Mesta nad Váhom, kde sa pripája na diaľnicu D1). Svoj význam má aj železnica, kedysi významná dopravná tepna, ktorej význam po rozdelení Československa poklesol. Trať č. 343/SŽDC – č. 121/ŽSR Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom však môže byť stále zaujímavou alternatívou osobnej i nákladnej dopravy medzi Moravou, kopaničiarskym i podjavorinským krajom a Považím.

V štruktúre podnikateľského sektora v celom okrese Myjava dominuje ťažký priemysel so zastúpením viac ako 47%, za ním nasleduje ľahký priemysel s takmer 18% a obchod a doprava s viac ako 16%. Menšie percentuálne podiely dosahujú ostatné služby, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Miera nezamestnanosti, ktorá tu po krachu monopolnej Slovenskej armatúrky Myjava v roku 1999 prekračovala hodnotu 20%, má od roku 2001 klesajúcu tendenciu a v roku 2020 sa pohybovala už len okolo 4 - 5%. Medzi najväčšie výhody podnikania v regióne Myjava patria dostupnosť pracovnej sily, dostupnosť potrebných materiálov a služieb či disciplína a pracovitosť zamestnancov. Naopak, medzi nevýhody môžeme zaradiť vnímanie nezamestnanosti, vplyv geografickej polohy na podnikanie, alebo prepojenie odborných škôl s trhom práce. Vývoj priemernej mzdy má v myjavskom okrese od roku 2010 stúpajúcu tendenciu a tá v roku 2021 dosahovala výšku 1100,- €. V Myjave sa v súčasnosti nachádzajú tri významné lokality priemyslu a služieb. Ide o Priemyselný park Javorinská otvorený v roku 2007, ďalej areál bývalej Slovenskej armatúrky Myjava (brownfield), kde sídli viac ako 40 spoločností a napokon o územie pri Brezovskej ulici, v ktorom nájdeme fabriku na výrobu papierových obalov, mäsokombinát, stavebniny a stavebné firmy, autoservisy a čerpacie stanice.

Prevádzky obchodu a služieb v Myjave sú dnes okrem tých s funkcionalistickým charakterom na Námestí M. R. Štefánika (od budovy bývalého Centra B pri hlavnom námestí po objekt bývalej Myjavanky oproti sídlisku Dolná štvrť) sústredené aj mimo centrálnu mestskú zónu, čo – ak nerátame malé potraviny v jednotlivých častiach mesta – dlhé roky neexistovalo. Prvým zástupcom nového obchodného reťazca v Myjave bola spoločnosť BILLA, ktorá postavila svoj supermarket v rokoch 2004 – 2005 na Ul. 1. mája. Po nej sa v Myjave etablovali aj reťazce LIDL (Partizánska ul.) a TESCO (Viestova ul., obchvat Myjavy). Okrem nich je tu významne zastúpená spoločnosť COOP Jednota. Na Kamennom kopci pribudlo koncom roka 2018 nové obchodné centrum, kde našli zázemie predajne značiek DM - Drogerie Markt, Deichmann, Planeo, SuperZOO, Takko, Pepco alebo KiK. Koncom júla 2022 k nim pribudne nová odevná prevádzka Sinsay.

V súvislosti s touto problematikou spomeňme aj nerealizovaný zámer výstavby obchodného centra miniMAX priamo v meste, od ktorého však investor pod vplyvom postupného utlmenia investícií spôsobeného hospodárskou krízou neskôr odstúpil. A napokon v súvislosti s obchodom na území mesta nesmieme zabúdať ani na pravidelné stredajšie a sobotňajšie trhy pri evanjelickom chráme Božom, ktorých tradícia sa udržala až do dnešných dní.

Obytné plochy v Myjave môžeme, tak ako v iných mestách, rozdeliť na komplexnú a individuálnu bytovú výstavbu. Komplexná, zastúpená panelovými domami, sa nachádza najmä na sídlisku Vŕšok (Dlhé diely), na sídlisku Rozptyl (Staromyjavská ul., Hoštáky) a na Partizánskej ulici. Iné druhy poschodových bytoviek stavaných predovšetkým z tehál nájdeme v centre na Námestí M. R. Štefánika, na Marečkovej ul. (Sekule), na Ul. 1. mája (Čínsky múr) na sídlisku Dolná štvrť, na tzv. Hornom sídlisku (Ul. 1. SNR, Bradáčova ul., Štúrova ul., Hodžova ul.) a najstaršie budovy tohto typu v Myjave sa nachádzajú pri areáli bývalej Slovenskej armatúrky Myjava na uliciach kpt. Miloša Uhra a Továrenská. Naopak, najmladšie myjavské sídlisko s poschodovými bytovkami má názov Kamenné a nájdeme ho pri križovatke Jablonskej ul. s Viestovou ul. (obchvat Myjavy). Tu sa zároveň nachádzajú aj mestské nájomné byty a zatiaľ posledná bytovka s 24 bytmi tu pribudla na prelome rokov 2015 – 2016.

Individuálna bytová výstavba, teda výstavba rodinných domov, je zastúpená predovšetkým v častiach Kolónia (smer Myjava – Poriadie), Kopánka, Závršky a ďalej na uliciach Staromyjavská, Pirte, Pri lesíku či Trnovská. A samozrejme v mestskej časti Turá Lúka, ktorá bola do roku 1980 samostatnou obcou či v osadách na myjavských kopaniciach (Malejov, U Belanských, U Vankov, U Junasov...). Najmladšou ulicou s výstavbou rodinných domov v Myjave je Ul. prof. Varsíka v časti Kopánka, kde samospráva v ďalších rokoch počíta s prípravou ďalších stavebných pozemkov, rozšírením ulice a jej napojením na Moravskú ulicu.

Zdravotnícku a sociálnu starostlivosť v Myjave zabezpečujú Nemocnica s poliklinikou Myjava, Centrum sociálnych služieb Jesienka – obe zariadenia sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, ďalej Zariadenie opatrovateľskej služby Nezábudka, Domov sociálnych služieb Úsvit, Zariadenie núdzového bývania Istota, Nocľaháreň a Komunitné centrum Khamoro. Tie už patria do pôsobnosti samosprávy.

Myjavská nemocnica bola založená v roku 1954 a hoci sa neradí medzi najväčšie, vďaka svojej polohe predstavuje významné zdravotnícke zariadenie s pôsobnosťou pre 30 000 ľudí – poliklinická časť a 60 000 ľudí – lôžková časť. Myjavská nemocnica má dnes 14 špecializovaných pracovísk plus ambulantné pracoviská, ambulancie súkromných lekárov a partnerské dialyzačné stredisko.

Centrum sociálnych služieb Jesienka na Staromyjavskej ulici, bývalý Domov dôchodcov, poskytuje starostlivosť 130 klientom – seniorom a ľuďom so zdravotným postihnutím. Sídli v piatich jednopodlažných pavilónoch v okrajovej časti mesta a súčasťou jeho areálu je aj malý park, rehabilitačná miestnosť, ošetrovňa či knižnica.

Zariadenie opatrovateľskej služby Nezábudka vzniklo v septembri 2010 za účelom poskytovania sociálnych služieb na určitý čas plnoletým fyzickým osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb podľa zákona o sociálnych službách, ak týmto nie je možné poskytnúť opatrovateľskú službu. Samotná budova zariadenia bola skolaudovaná v máji 2011. Kapacita zariadenia nachádzajúceho sa v centre Myjavy na Hurbanovej ulici je 140 miest v 74 izbách (malometrážnych bytoch) na piatich podlažiach. Nájdeme tu aj izby pre imobilných a ležiacich klientov.

Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Úsvit na Hoštákoch v Myjave poskytuje ambulantnú formu starostlivosti klientom so zdravotným a mentálnym postihnutím. Jeho kapacita je 30 miest a medzi poskytované terapie okrem rehabilitácie patria napríklad biblioterapia, práca v dielni, výroba keramiky, animoterapia, plávanie a ďalšie.

Zariadenie núdzového bývania Istota a Komunitné centrum Khamoro sa nachádzajú v mestskej ubytovni na Trokanovej ulici. Núdzové bývanie sociálne znevýhodneným občanom a najmä matkám s deťmi je poskytované v desiatich bunkách, pričom každá sa skladá z dvoch izieb a sociálneho príslušenstva. Klientom sú tu zároveň podľa potreby poskytované poradenská služba v oblasti sociálnych vecí, školských a pracovných povinností, zdravotníckej starostlivosti a pod. či záujmové aktivity pre deti.

Nocľaháreň, ako napovedá samotný názov, plní funkciu krátkodobého ubytovania pre ľudí bez domova. Má kapacitu 17 miest a klienti tu môžu využiť aj kuchynku na prípravu jedla, môžu si dať vyprať šatstvo alebo požiadať o poradenskú službu.

Paletu zariadení poskytujúcich sociálne služby napokon dopĺňa Komunitné centrum Khamoro (rómsky Slniečko) s ponukou voľnočasových a záujmových aktivít pre klientov v nepriaznivej sociálnej situácií.

 

V Myjave sa dnes nachádzajú štyri materské školy. Tri myjavské sídliace na Hoštákoch, na Ul. SNP a na Bradáčovej ulici sú od septembra 2015 zlúčené do jedného právneho subjektu s názvom Materská škola Bradáčova ulica. Štvrtá spolu s triedami I. stupňa základnej školy sídli v mestskej časti Turá Lúka. Spolu majú kapacitu asi 400 detí a zatiaľ zvládajú pokryť potreby umiestnenia detí z mesta a regiónu. Počet škôlkarov totiž od roku 2007 pomaly rástol a samospráva preto zrealizovala projekt rozšírenia kapacity materských škôl v Myjave. Postupne prešli stavebnou úpravou a rekonštrukciou všetky objekty v Turej Lúke, na Ul. SNP, Hoštákoch i Bradáčovej ulici. 

V minulosti v Myjave existovali štyri základné školy – na Viestovej ulici, na Štúrovej ulici, na Jablonskej ulici a Základná škola s materskou školou v Turej Lúke. Tá na Jablonskej ulici nesúca označenie rímskou číslicou III. bola z dôvodu klesajúceho počtu žiakov v roku 2004 zrušená a jej žiaci boli presunutí do zvyšných dvoch myjavských škôl. V tých sa dnes učí okolo 1000 žiakov. Budovy škôl na Viestovej a Štúrovej ulici i v Turej Lúke boli v uplynulých rokoch zrekonštruované, učebne zmodernizované a pribudli pri nich nové športoviská a ihriská.

Čo sa týka siete stredných škôl, v Myjave fungovali pôvodne štyri stredné školy – Gymnázium, Stredná priemyselná škola, Stredné odborné učilište strojárske a Stredné odborné učilište poľnohospodárske. Postupne však aj tu dochádzalo k úbytku študentov. Záujem najmä o strojárske a poľnohospodárske učebné odbory s výučnými listami klesal a v roku 2004 prišlo k prvej reorganizácií stredného školstva zlúčením oboch učilíšť do jednej Združenej strednej školy Myjava. Tá však fungovala len do roku 2013, kedy sa rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zlúčila so Strednou priemyselnou školou. V súčasnosti tak v Myjave pôsobia dve stredné školy – Gymnázium a Stredná priemyselná škola.

Z ďalších školských zariadení treba spomenúť Základnú umeleckú školu sídliacu v priestoroch Kultúrneho domu Samka Dudíka na Partizánskej ulici. Tá má v posledných rokoch so žiakmi opačný problém. Ich počet stále narastá a súčasné priestory prestávajú kapacitne vyhovovať. ZUŠ Myjava ponúka štúdium v štyroch odboroch – hudobnom, literárno-dramatickom, tanečnom a výtvarnom. Patria pod ňu štyri súbory či hudobné telesá – tanečná skupina Las Babbas, Detský folklórny súbor Kopaničiarik, Ľudová hudba DFS Kopaničiarik a literárno-dramatický súbor Premeny.

Na sídlisku Dolná štvrť má svoje sídlo Centrum voľného času Myjava, ktoré pod týmto názvom v sieti škôl a školských zariadení figuruje od roku 1997. Miestni obyvatelia ho poznajú aj ako Klub Oskara Nenudu a v súčasných priestoroch zrekonštruovanej bývalej kotolne pôsobí od roku 2006. Záujemcom ponúka pestrú paletu viac ako dvadsiatich krúžkov, priestory pre aktívne trávenie voľného času, počítačovú miestnosť, kuchynku... Každoročne usporadúva množstvo zaujímavých turnajov, súťaží, prímestských a pobytových táborov, tvorivých dielní a patrí podeň aj súbor mažoretiek.

Hoci nejde vyslovene o školské či predškolské zariadenie, predsa ho spomenieme v tejto téme. Máme na mysli Materské centrum Pampúšik sídliace na prízemí Kultúrneho domu Samka Dudíka. Toto zariadenie slúži, ako napovedá samotný názov, malým deťom od 0 do 6 rokov, ich rodičom, starým rodičom a predovšetkým mamičkám na materskej dovolenke. Tie majú k dispozícií dve herne, miestnosť na kŕmenie detí i kuchynku. Materské centrum Pampúšik celoročne pripravuje pre svojich návštevníkov rôzne tvorivé dielne, kurzy či prednášky.

 

Myjava a celý kopaničiarsky región sú nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami známe svojimi bohatými folklórnymi tradíciami a tradičnou ľudovou kultúrou, ktorá je tu stále živá. Dôkazom toho sú každoročné kultúrne podujatia, ktoré sa v Myjave uskutočňujú a tešia sa záujmu verejnosti. Ich dejiskom sú či už v Kultúrny dom Samka Dudíka, oddychový areál Trnovce, Námestie M. R. Štefánika alebo Gazdovský dvor v mestskej časti Turá Lúka. 

V samotnom meste dnes aktívne pôsobí niekoľko folklórnych skupín, súborov a ľudových hudieb. Najznámejším spomedzi nich je Folklórny súbor Kopaničiar založený v roku 1955, ktorý dôstojne reprezentuje rázovitý myjavský folklór nielen na významných slovenských festivaloch, ale aj vo svete. Má za sebou napríklad vystúpenia v Rusku, Nemecku, Holandsku, Anglicku, Írsku, Grécku, na Cypre, ale i v exotických kútoch sveta – v Egypte, Brazílii, Tunisku, Kanade, Južnej Kórey, Číne a mnohých ďalších krajinách. Súbor je držiteľom viacerých významných ocenení a uznaní, vrátane niekoľkých laureátov súťažných festivalov a prehliadok.

Na časy najväčšej slávy v modro-bielom kroji sa mladí folkloristi pripravujú v Detskom folklórnom súbore Kopaničiarik. Ten vznikol v roku 1972 a od roku 2006 patrí pod Základnú umeleckú školu v Myjave. Jeho tanečnú zložku dnes tvorí viac ako 90 detí, má svoju ľudovú hudbu a v repertoári súboru nájdeme predovšetkým prvky z myjavského regiónu, kde prevládajú temperamentné tance so spevom a detskými hrami tak, ako ich tancovali a hrali naši predkovia. Rovnako ako Kopaničiar, aj Kopaničiarik absolvoval mnoho vystúpení doma i v zahraničí. Napríklad v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Turecku, Francúzsku, Srbsku, Švajčiarsku či Nemecku.

Tí tanečníci a speváci, ktorí už svojim vekom presiahli ten najaktívnejší vo FS Kopaničiar, sa dnes združujú vo Folklórnom seniorklube Kopa. Ide v dobrom slova zmysle o vyslúžilcov, pre ktorých sa ľudové tradície myjavských kopaníc stali navždy srdcovou záležitosťou. Súbor vznikol v roku 2000, kedy aj prvýkrát vystupoval na Medzinárodnom folklórnom festivale Myjava. Súbor ma svoju ľudovú hudbu a úspešne sa prezentoval na viacerých prehliadkach či súťažiach na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Srbsku, Čiernej Hore i Švajčiarsku.

Najstarším súborom v Myjave je v roku 1950 založená Folklórna skupina Kýčer, ktorá vznikla v Turej Lúke. Vtedy samostatnej obci, ktorá je však od roku 1980 mestskou časťou Myjavy. Názov skupiny, pôvodne súboru, je odvodený od mena kopca týčiaceho sa nad Turou Lúkou a hudobne ju kedysi sprevádzala aj ľudová hudba slávneho myjavského primáša Samka Dudíka. I keď v roku 1955 – po vzniku FS Kopaničiar – väčšina členov skupiny prešla do novovzniknutého folklórneho telesa, súbor nezanikol. Zmenil sa na skupinu a aktívne funguje do dnes. FSk Kýčer je pravidelným účastníkom festivalov vo Východnej, v Detve, na Myjave i na ďalších, menších regionálnych festivaloch. Vo svojich vystúpeniach spracúva zvykoslovia, tance, piesne a hudbu kopaničiarskeho kraja. V súčasnosti ho sprevádza Originálna ľudová hudba Šramel.

Prakticky najmladším súborom, ktorý možno zaradiť medzi folklórne, je rómsky súbor Khamoro, v preklade Slniečko, ktorý založili v auguste 2001 manželia Karol a Paulína Herákovci. Tvorí ho variabilný počet tanečníkov (okolo 14) a trojčlenná kapela. Zo samotnej podstaty súboru vyplýva, že teleso prezentuje a uchováva tanečné a hudobné zvyky Rómov v regióne. Má na svojom konte množstvo vystúpení na Slovensku i v zahraničí.

V roku 1990 sa z bývalých členov Ľudovej hudby FS Kopaničiar sformovala šesťčlenná Myjavská cimbalovka. Základ repertoáru tohto hudobného telesa tvoria piesne z kopaničiarskeho kraja, moravsko-slovenského pomedzia, ale i ľudové piesne tanečného charakteru, skladby z oblasti vážnej hudby a piesne z iných regiónov Slovenska. Myjavská cimbalovka pravidelne vystupuje na podujatiach usporadúvaných na Slovensku i v zahraničí a vidieť i počuť ju môžeme tiež na svadbách, oslavách či zábavách.

Posledným hudobným telesom v tejto kategórií sú Myjavské heligónky. Podnetom k vzniku skupiny boli od roku 1990 pravidelne organizované celoslovenské prehliadky heligonkárov v Myjave. Diváci si ich postupne veľmi obľúbili a tento ľudový nástroj momentálne zažíva na kopaniciach svoju renesanciu. V roku 2008 preto na Myjave vzniklo hudobné teleso, ktorého cieľom je čo najviac oživiť ľudovú pieseň v podaní heligónky. Skupina sa pravidelne zúčastňuje na prehliadkach heligonkárov v bližšom i vzdialenejšom okolí, spolupracuje s Kultúrnym domom Samka Dudíka, s Klubom dôchodcov a Miestnou organizáciou Jednoty dôchodcov Slovenska v Myjave. Do svojho repertoáru zaraďuje piesne nielen z Myjavska, ale i z okolitých regiónov – Záhoria, Horňácka i české piesne.

Okrem vymenovaných zoskupení v Myjave úspešne pôsobí aj Dychová hudba Myjavci, ktorú majú možnosť ľudia vidieť napríklad na prvomájových oslavách, augustových turolúckych Dožinkoch či decembrovom Vianočnom jarmeku. Ide o najstaršie hudobné teleso v meste.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je náhoda, že najväčším a najvýznamnejším kultúrnym podujatím usporadúvaným v „kopaničiarskej metropole“ je každoročne trojdňový Medzinárodný folklórny festival MYJAVA. Ten sa koná vždy v júni a navštevujú ho tisíce divákov zo Slovenska i zahraničia. Vystupuje na ňom až 1800 účinkujúcich z celého sveta a jeho hlavnou programovou scénou je amfiteáter Trnovce. Myjavský festival sa koná už viac ako 60 rokov a patrí spolu s Detvou a Východnou medzi tri najväčšie a najvýznamnejšie slovenské folklórne festivaly. Špecifikom toho kopaničiarskeho je pestrá ponuka nescénických programov pre všetky vekové kategórie sústredená predovšetkým do mestečka MY-A-VY na lúke za amfiteátrom.

Ďalšími pravidelnými zaujímavými akciami s folklórnou tematikou sú augustové Dožinky v oddychovom areáli Padelky a septembrový Deň sliviek v Gazdovskom dvore v Turej Lúke. A práve v „gazďáku“, v celoročne prístupnej expozícií typického kopaničiarskeho osídlenia z prelomu 19. a 20. storočia, sa počas roka konajú aj ďalšie podujatia zamerané napríklad na veľkonočné, adventné a vianočné zvyky, ľudové remeslá, stavanie mája, prípravu humna na uskladnenie úrody a podobne.

Medzi významné a obľúbené podujatia určené pre širokú verejnosť môžeme zaradiť aj decembrový medzinárodný festival Vianoce v divadle, typický jesenný Michalský jarmok pripravovaný vždy v poslednú septembrovú sobotu, slávnostné vyhlasovanie výsledkov verejnej ankety Športovec Myjavy v prvom štvrťroku, celoslovenskú prehliadku heligonkárov a Koštovku páleného – obe s viac ako 20-ročnou tradíciou a tiež dvojdňový Vianočný jarmek na námestí v predsviatočnom období. Okrem týchto už tradičných akcií sa v Myjave každoročne konajú desiatky ďalších koncertov, divadelných a tanečných predstavení, výstav, spomienkových pásiem, programov pre deti atď.

Hlavným kultúrnym priestorom v meste je určite Kultúrny dom Samka Dudíka spravovaný Oddelením kultúry Mestského úradu v Myjave. Jeho hlavná sála má kapacitu viac ako 600 miest a práve tu sa odohráva veľké množstvo pripravovaných podujatí. Sála je zároveň kinom Primáš, ktoré bolo po dvojročnej pauze v novembri 2015 zdigitalizované a začalo znova premietať. Filmové predstavenia sa tu konajú spravidla v utorok, vo štvrtok, v piatok alebo v sobotu a v nedeľu. Ďalej sa tu nachádzajú spoločenská sála s výstavnými priestormi, priestranný foyer s bustou primáša Samka Dudíka, nácvikové sály, kancelárske priestory a sídlia tu okrem zamestnancov oddelenia aj Základná umelecká škola, Centrum tradičnej kultúry Myjava, Materské centrum Pampúšik a Myjavská televízia. Ďalej tu v priestoroch situovaných od Jablonskej ulice sídli Mestská knižnica Myjava. Tá spravuje knižničný fond s viac ako 25 000 publikáciami, jej súčasťou je aj internetová čitáreň a študovňa periodík. Myjavská knižnica poskytuje čitateľom prezenčné i absenčné výpožičky, požičiavanie literatúry z iných knižníc - MVS (medziknižničný výpožičný systém), faktografické informácie, reprografické služby, poradenské služby i predaj kníh v antikvariáte Knižnica je otvorená v pondelok, v stredu až piatok a tiež v každú párnu sobotu dopoludnia. Od januára 2015 funguje knižnica s novým softvérom CLAVIUS, ktorý zjednodušuje a sprehľadňuje systém výpožičky kníh.

Dôležitou kultúrnou ustanovizňou v meste je Slovenské národné múzeum - Múzeum Slovenských národných rád nachádzajúce sa na Ul. 1. SNR pri supermarkete BILLA. Jeho súčasťou je dom Anny Kolényovej, kde v roku 1848 zasadala Prvá Slovenská národná rada pod vedením J. M. Hurbana, M. M. Hodžu a Ľ.Štúra. Hlavná expozícia múzea je zameraná na dejiny samostatnosti slovenského národa, na jeho boj o sebaurčenie a vlastnú štátnosť i na udalosti meruôsmych rokov ako takých. Ďalšie výstavy sú venované kultúrnym tradíciam Myjavy - ľudovému bývaniu, podbradlansko-podjavorinskému regiónu a je tu i galéria známeho maliara Štefana Bednára. Okrem toho myjavské múzeum pravidelne usporadúva príležitostné výstavy s rôznym tematickým zameraním a pre všetky vekové kategórie.

O rozvoj kultúry, najmä tej ľudovej a osvetu sa v Myjave stará aj organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja pôsobiaca od roku 2007 pod názvom Centrum tradičnej kultúry Myjava. Tá sídli v priestoroch Kultúrneho domu Samka Dudíka v Myjave. Ide o ustanovizeň so všeobecným zameraním zabezpečujúcim osvetovú činnosť, ktorá aktívne napomáha cieľavedomému rozvoju kultúry a osvety na základe záujmov a potrieb občanov v podmienkach miest a obcí. Toto poslanie plní v územnej pôsobnosti regiónu Myjava.

Do kultúrnej oblasti radíme aj pamiatky a pamätníky, ktoré sa v Myjave nachádzajú. Prakticky neprehliadnuteľnou je dominanta mesta – Myjavská veža. Tú k už existujúcemu tolerančnému chrámu z roku 1785 začali stavať v máji 1854. Je vysoká 67 metrov, sedem metrový kríž na ňu osadili v októbri 1855. Posviacka veže sa uskutočnila 8. novembra 1856. V roku 1982 bola veža rekonštruovaná a o rok neskôr sa obnovy dočkalo aj zvonové zariadenie. Oprava veže i kostola skončila v roku 1984 a v tom istom roku, v nedeľu 25. novembra, bol kostol znova posvätený. Inak samotný evanjelický kostol bol ako tolerančný chrám postavený v barokovo-klasicistickom slohu podľa projektu hodonínskeho staviteľa Volega, strešná konštrukcia je urobená podľa tesára Hollana. V sieňovom priestore môžeme vidieť murovaný protestantský chór, ktorého silné piliere členia priestor na spôsob trojlodia. V roku 2015 bola fasáda celého chrámu i veže obnovená a rekonštrukcie sa dočkala aj evanjelická fara.

Druhým myjavským kostolom je kedysi evanjelický, dnes rímskokatolícky kostol sv. Štefana - kráľa. S jeho výstavbou začal evanjelický farár Daniela Krman ml. Základný kameň chrámu bol položený na Turíčnu nedeľu 25. mája 1697. Po viacerých prerušeniach stavebných prác v turbulentných časoch reformácie, protireformácie a povstaní bol napokon kostol v roku 1717 vymaľovaný, veža bola k nemu dostavaná v roku 1723 a rezbárske práce v interiéri boli dokončené až v roku 1729. V roku 1722 bol okolo kostola zriadený cintorín ohradený múrom, z ktorého dnes už zostala len vstupná brána - oblúk.

V myjavskej mestskej časti Turá Lúka sa nachádzajú ďalšie dva historické kostoly. Ten evanjelický bol postavený v roku 1793 a vysvätili ho 29. septembra 1793 v 18. nedeľu po Svätej Trojici. V roku 1874 k chrámu pribudla samostatná zvonica. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého bol v Turej Lúke postavený v roku 1610, čo z neho robí najstaršiu sakrálnu stavbu v Myjave.

Neprehliadnuteľným je pamätník gen. M. R. Štefánika v centre Myjavy z roku 1921, ktorý je jedinečný tým, že prečkal všetky ťažké časy, všetky režimy a do dnešného dňa ho môžeme obdivovať na mieste, kde ho po 1. svetovej vojne páni architekt Vořech a sochár Bříza navrhli a postavili. O výstavbu pamätníka sa zaslúžili členovia myjavského Sokola na čele s Dr. Jánom Slabejom a Dr. Jaroslavom Dvořákom. Pamätník považovaný za jedno z vrcholných diel kubizmu zobrazuje horiacu hviezdu dopadajúca na zem. Tento pád je znázornený v hornej časti, kde je umiestnená hviezda a hviezdicový je i pôdorys samotného pamätníka. Stred tvorí stena s bustou gen. M. R. Štefánika, od ktorej sa rozpínajú bočné steny nesúce reliéfy s nápismi: „Tvoj život - oslobodenie - Tvoja smrť - život národa.“ Význam zahraničného odboja je vyjadrený nápismi štyroch bojísk - Sibír, Amerika, Francia, Itália a výsledok odboja zase nápisom 28. október a holubicou s ratolesťou nového života. Na pôdorysnej ploche pred pomníkom je vyvýšený trojuholníkový štít s venovaním „Za všechny čisté oběti“ a nápis „Postavil Sokol r. 1921.“

Okrem tohto pamätníka máme v Myjave ešte jednu zaujímavú spomienku na velikána slovenských dejín. Je to presná kópia posledného miesta odpočinku M. R. Štefánika - mohyly na Bradle v mierke 1 : 30, ktorú nájdeme na myjavskej železničnej stanici. Tú postavil v roku 1938 kamenár Jozef Podrazil.

Hlavným stánkom športového diania v Myjave je mestský športový areál nachádzajúci sa medzi Marečkovou, Hodžovou a Štúrovou ulicou. Ten pozostáva z veľkej a malej športovej haly, krytej plavárne, letného kúpaliska, futbalového štadióna Spartaka Myjava, tréningovej plochy s umelou trávou, fitness centra a sauny. O športoviská sa stará spoločnosť Správa majetku mesta Myjava, s. r. o. Areál využívajú tak športové oddiely združené v Telovýchovnej jednote Spartak Myjava, ako aj široká verejnosť. Športové haly slúžia najmä na tréningový proces oddielov volejbalu, basketbalu, karate, futbalu, na súťažné zápasy a turnaje. Ich priemerná denná návštevnosť sa pohybuje od 120 do 210 ľudí denne. Krytá plaváreň s 25 metrovým plaveckým bazénom a detským výukovým bazénom slúži predovšetkým verejnosti, no svoje zázemie tu má i Plavecký oddiel Spartaka Myjava. Spolu s letným kúpaliskom, ktoré v roku 2013 prešlo čiastočnou rekonštrukciou (rozvody, vzduchotechnika, vykurovanie, sprchy a sociálne zariadenia), sa ich návštevnosť v závislosti od počasia a plánovaných odstávok (január, september) pohybuje od 630 do 10 000 návštevníkov mesačne. Tréningovú plochu s umelou trávou používajú na tréningy i zápasy najmä mládežnické a ženské kategórie Futbalového oddielu Spartaka Myjava a štadión s kapacitou 2713 miest je dejiskom majstrovských futbalových zápasov Spartaka Myjava. Hrávala na ňom svoje prípravné a kvalifikačné zápasy tiež reprezentácia SR do 21 rokov.

Okrem mestského športového areálu majú občania a návštevníci Myjavy k dispozícií aj ďalšie športoviská. Spomeňme napríklad areál Základnej školy na Viestovej ulici, ktorý je mimo vyučovania k dispozícií i verejnosti. Nájdeme tu futbalové ihrisko s umelou trávou, tartanový bežecký oblúk s dvoma dráhami, tenisový kurt, basketbalové koše a od júna 2015 aj workoutovú zostavu na cvičenie a posilňovanie pre vyznávačov tohto športu. Ďalšie ihriská sú situované pri Základnej škole na Štúrovej ulici a pri bytovkách na Hurbanovej ulici. Od leta 2015 môžu milovníci cyklistického športu využívať bikrosovú dráhu DEMA Minibikepark Myjava na Novomestskej ulici. Je tu vybudovaná BMX/MTB dráha, Dirt Jumps - dráha pre freestylové skákanie a tiež pumptrack určený pre deti. Je to bicyklová dráha navrhnutá tak, že sa po nej jazdí bez šliapania a rýchlosť sa generuje iba pohybmi tela a zmenou ťažiska, tzv. „pumpovaním“. Takáto dráha je veľmi zábavná a zároveň veľmi efektívna na tréning techniky na bicykli, ako aj tréning svalstva celého tela. Myjava bola po Kálnici druhá na Slovensku, ktorá niečo podobné ponúkla svojim obyvateľom a návštevníkom.

Viacerým športovým a voľnočasovým aktivitám sa môžu ľudia venovať v komplexe ORB zóna na Jablonskej ulici, kde je situovaná hala na bedminton, stolný tenis, posilňovňa, cvičí sa tu napríklad zumba, BOSU, jumping, joga. Pôsobí tu i tanečná škola BIBS. Ďalšie posilňovne a fitness centrá - okrem už spomínaných v športovej hale (Fitnessclub Myjava) a v ORB zóne (Fitness centrum GOLDGYM) - nájdeme na Ul. Pažite (Fitness Studio Styl) a na Pažického ulici (Fitko Ideal). Priaznivci tenisu si budú môcť svoj talent precvičiť okrem kurtu na Viestovej ulici aj na dvoch nových antukových kurtoch, ktoré v roku 2022 spolu s multifunkčným ihriskom pribudnú v myjavskom športovom areáli.

Pokiaľ hovoríme o aktívnom športovom živote v Myjave, tvoria ho najmä aktivity oddielov v TJ Spartak Myjava. Ich štruktúra je nasledovná:

  • Futbalový oddiel - 393 členov
  • Volejbalový oddiel - 59 členov
  • Basketbalový oddiel - 25 členov
  • Plavecký oddiel - 85 členov
  • Oddiel karate - 55 členov
  • Tenisový oddiel - 19 členov
  • Stolnotenisový oddiel - 11 členov
  • Atletický oddiel - 15 členov
  • Klub horskej cyklistiky - 3 členovia
  • Šachový oddiel - 11 členov
  • Turistický oddiel - 14 členov

pozn.: Údaje o počte aktívnych členov TJ Spartak Myjava sa počas jednotlivých rokov menia.

Spolu teda pod hlavičkou Spartaka v Myjave aktívne športuje 690 ľudí rôznych vekových kategórií a medzi jeho oddiely pribudol už aj aj Bikrosový oddiel s pravidelným tréningovým procesom. Jeho vznik a zaradenie do štruktúr telovýchovnej jednoty podnietila existencia spomínaného bikrosového areálu na Novomestskej ulici.

Pokiaľ ide o aktívny oddych záujemcov z radov širokej verejnosti v myjavskom regióne, môžeme odporučiť predovšetkým turistiku, cykloturistiku, hipoturistiku a v zimnom období pri vhodných podmienkach aj bežkovanie a lyžovanie. Na myjavských kopaniciach môžeme využiť viac ako 160 km značkovaných chodníkov a cez 20 cyklistických trás spájajúcich myjavský región s moravským Horňáckom, Záhorím, Podjavorinským krajom a Považím. Postupne sa rozvíja aj hipoturistika a jazdenie na koni si môžeme vyskúšať napríklad v Agropenzióne Adam v Podkylave, na farme Etelka v Prašníku či v Jazdeckom klube Betty v obci Bukovec.

Oblasť Bielych Karpát ponúka na pomedzí Českej a Slovenskej republiky až 30 km bežkárskych tratí. Najdlhšia z nich je určite Bielokarpatská bežkárska magistrála, ktorá prechádza z veľkej časti hrebeňom Bielych Karpát. Neďaleko Myjavských kopaníc a českej Novej Lhoty sa nachádzajú bežkárske okruhy, ktoré zahŕňajú 15 km bežkárskych lyžiarskych tratí a sú teda svojou dĺžkou ideálne na niekoľkohodinovú turistiku. Počas celej zimnej sezóny sú tieto trate udržiavané a upravované. Celkovo môžeme v okolí Myjavy odskúšať deväť bežkárskych trás a tri lyžiarske strediská. Ide o Veľkú Javorinu - Holubyho chatu, Ski Land Stará Myjava a pri dostatku snehu aj Lyžiarsky vlek Bradlo.

Mesto

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26
2
27
2
28
2
29
2
1
3
2
3
3
3
4
2
5
2
6
3
7
2
8
3
9
5
10
1
11
1
12
1
13
1
14
2
15
2
16
3
17
2
18
2
19
2
20
4
21
5
22
5
23
4
24
4
25
5
26
5
27
5
28
4
29
4
30
4
31
4

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
jasná obloha 8 °C -3 °C
streda 20. 3. polojasno 11/1 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 13/5 °C
piatok 22. 3. zamračené 12/7 °C

Partnerské mestá

Kontakt

Mesto Myjava
Námestie M. R. Štefánika 560/4
907 14 Myjava
IČO: 00309745, DIČ: 2021081491
IČ DPH: nie je platcom DPH

Úradné hodiny

Po - Ut: 8.00 - 16.00 h
St: 8.00 - 17.00 h
Št: nestránkový deň
Pokladňa a matrika (pre prípad úmrtia) sú občanom k dispozíciíí od 7.00 do 15.00 h.
Pi: 7.00 - 14.00 h
Prestávka: 11.30 - 12.30 h


Tel.: +421 34 6907 210 (podateľňa)
E-mail: podatelna@myjava.sk