Myjava je strediskom rázovitej kopaničiarskej oblasti medzi Záhorím na jednej a Považím na druhej strane. Leží na severe strednej časti Myjavskej pahorkatiny, neďaleko jej hranice s Bielymi Karpatmi. Rozprestiera sa na nive riečky Myjavy, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov. Myjavská pahorkatina susedí s Chvojnickou pahorkatinou, Borskou nížinou, Malými Karpatmi (s ich dvoma podcelkami: Brezovskými a Čachtickými Karpatmi), Považským podolím a Bielymi Karpatmi (s ich troma podcelkami: Žalostinskou vrchovinou, Javorinskou hornatinou a Bošáckymi bradlami). Ako samostatný podcelok sú v rámci vlastnej Myjavskej pahorkatiny vyčlenené Brančské bradlá. Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty a Považské podolie sú súčasťou geomorfologickej oblasti slovensko-moravských Karpát. Chvojnická pahorkatina a Borská nížina sú súčasťou oblasti Záhorskej nížiny a Malé Karpaty zasa súčasťou Fatrotatranskej oblasti.
Pre dôkladnejšiu charakteristiku prírodných pomerov okolia Myjavy sa popri Myjavskej pahorkatine berie do úvahy i priľahlá časť Bielych Karpát. Najvyšším bodom takto zvoleného územia je vrchol Veľkej Javoriny (970 m. n. m) na ústrednom chrbte Bielych Karpát. Najvyšší bod samotnej Myjavskej pahorkatiny je na chrbte v jej severovýchodnom výbežku pri kopanici U Kopcov (580 m. n. m). V prípade Myjavy ide o hranicu s Borskou nížinou pri Osuskom, v prípade Jablonky o hranicu s Malými Karpatmi pri Hrachovišti.
Územie Myjavskej pahorkatiny a priľahlej časti Bielych Karpát sa vyznačuje pestrým geologickým zložením a komplikovanými štruktúrnymi pomermi. Na jeho stavbe sa bližšie podieľajú štyri geologické štruktúry:
-
štruktúra vonkajšieho flyšu (1 a, b, c) - Táto štruktúta sa podieľa na stavbe Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát na sever od bradlového pásma. Je zastúpená tzv. bielokarpatskooravskou jednotkou (paleogén). Vrchný oddiel reprezentovaný vlárskym vývojom tvoria predovšetkým vápnité pieskovce, ktoré prevažujú nad nevápnitými ílovcami. Do tejto štrukúry patrí napríklad podbrančsko-turolúcky úsek tiahnuci sa cez Myjavu, Brestovec, Starú Myjavu až po kopanicu U Kopcov. Patria sem najyvššie vrchy daného územia - Veľká Javorina, Durda, Čapec, Kašpariskov vrch či Baranec. V spodnom oddiele reprezentovanom prechodným vývojom je pomer piekovcov a ílovcov 1 : 1. Patria sem podstatná časť Žalostinskej vrchoviny - Ostrý vrch, Vesný vrch, Pecková, Lipový vrch, Kamenné vráta v Javorinskej hornatine a územie Myjavskej pahorkatiny pri severnom okraji bradlového pásma od juhovýchodného okolia Myjavy cez Poriadie a Papraď po Podkozince.
-
štruktúra bradlového pásma (2) - Ide o najkomplikovanejšiu geologickú štruktúru Západných Karpát, ktorá prechádza naprieč celou Myjavskou pahorkatinou a juhovýchodným okrajom Bielych Karpát. Na povrch vystupuje v Podbranči - Majeričkách, pokračuje územím medzi Turou Lúkou a Myjavou a Myjavou a Rudníkom. Ďalej cez Durcovu dolinu, Miškech Dedinku a Cetunu. Patrí sem Brančský hradný vrch, Lipovec, Pakanský kopec i Kamenný kopec.
-
štruktúra centrálnokarpatského flyšu a gosauskej kriedy (3 a, b, c) - Táto štruktúra tvorí východnú časť Myjavskej pahorkatiny na juh od bradlového pásma medzi Myjavou, Brezovou pod Bradlom, Prašníkom a Bzincami pod Javorinou. Reprezentuje ju Myjavskožilinské pásmo tzv. pribradlového paleogénu. Vyskytujú sa v nej pieskovcovo-ílovcové súvrstvia s polohami exotických zlepencov a blokmi útesových vápencov, ako aj ílovcovovápencové súvrstvia s vložkami zlepencov.
-
štruktúra neogénnych - sedimentárnych hornín (4) - Nachádza sa v západnej časti Myjavskej pahorkatiny, na juh od podbrančsko-turolúckeho úseku bradlového pásma a západe od línie U Kolárikov - Horné chalupy - Horný Štverník - Dolný Štverník. Neogénne horniny nájdeme aj vo východnej časti Myjavskej pahorkatiny, kde tvoria ostrov mdzi vodnou nádržou Dubník I., Švancarovou dolinou, Žadovicou, Kostolným a Vaďovcami, s výbežkom k Hrachovišťu, Podkylave a Prašníku.
-
štruktúra mezozoických sedimentárnych hornín (5) - Táto štruktúra zasahuje do popisovaného územia len okrajovo (viď obrázok). Ide o súvrstvia jablonického vývinu chočskej jednotky zastúpené dolomitmi.