Keď nemeckí nacisti na čele s Hitlerom spriadali plány na vyhľadenie Židov a ďalších menšín, otvorila sa otázka, ako tieto činy obstoja pred svetom a dejinami. Ríšsky kancelár údajne odpovedal protiotázkou: kto si dnes spomenie na Arménov? V SNM-Múzeu SNR na arménsky národ nezabúdajú, o čom svedčí aj pripravovaná beseda o ich krajne a dejinách.
Arménsko patrí ku kaukazským krajinám s bohatou históriou siahajúcou hlboko do staroveku. Jeho obyvatelia patria k historicky prvým výrobcom vína, no dnes sú známi najmä svojim koňakom či marlenkou. Veľké Arménsko siahajúce až na územie dnešného Turecka a Iránu vzniklo už v 9. storočí pred našim letopočtom. Na začiatku 4. storočia sa stalo vôbec prvým štátnym útvarom, ktorý prijal kresťanskú vieru. O obnovenia štátu sa Arméni (podobne ako Slováci a ďalšie európske národy) snažili najmä v 19. a prvej polovici 20. storočia. Aj im sa to, podobne ako nám, podarilo až v dôsledku udalostí 1. svetovej vojny. Žiadny ľud na vlne týchto národno-emancipačných snáh však za svoju svojbytnosť neplatil toľkým utrpením ako práve Arméni. 24. apríl 1915 sa stal začiatkom prvej genocídy v moderných dejinách a jednej z najtemnejších kapitol ľudskej histórie.
Rozmanitou krajinou Arménov vás prevedieme na základe osobnej cestovateľskej skúsenosti. Spoločne sa vydáme po cestách jej horských masívov a kaňonov, objavíme starodávne kamenné kostoly, predstavíme si chute a vône tejto jedinečnej krajiny a neobídeme ani jej hlavné mesto Jerevan.
Beseda sa uskutoční v podvečer výročia arménskej genocídy 23. 4. o 17:00 h v priestoroch SNM-Múzea SNR v Myjave. Vstupné je 1€.