Tunel pod Poľanou začali stavať pred 100 rokmi

A to slávnostným výkopom tunela pod Poľanou medzi Brestovcom a Vrbovcami (8. júla 1923). Výstavba trate vyplynula z potreby dopravného spojenia medzi Českom a Slovenskom a ďalej Podkarpatskou Rusou po vzniku 1. ČSR. V roku 1920 vláda vydala nariadenie, podľa ktorého sa ako súčasť tzv. Stredoslovenskej transverzálky mala vybudovať železnica cez hrebeň Bielych Karpát. Vo Veselí mala byť trať napojená na železnicu Brno – Trenčianska Teplá, v Novom Meste nad Váhom zasa na hlavnú trať Bratislava – Žilina. Kopaničiarsky región v tej dobe trpel značnou mierou vysťahovalectva, ktoré sa začalo už v roku 1890 a až výstavba železnice bola impulzom, ktorý sťahovanie za prácou do zámoria zastavil. Možno teda tvrdiť, že železnica priniesla so sebou do prihraničných regiónov začiatkom 20. storočia vlnu hospodárskeho rozmachu a vytvorila – aj keď len na istý čas – veľa nových pracovných miest.

Trať je dodnes technickým unikátom. Za zmienku stojí napríklad vybudovanie 13 metrov hlbokého zárezu v dĺžke 1 km za Javorníkom a vysoký násyp pri Poriadí. Projektanti sa tiež chceli vyhnúť myjavskému viaduktu stavanému do oblúka. Nepodarilo sa a v praxi to vyriešili spevnením konštrukcie mostoviek. Dnes je práve vďaka svojmu technickému riešeniu Myjavský viadukt zapísaný do zoznamu kultúrneho, aj keď by sa skôr žiadalo povedať technického, dedičstva Slovenska. Na trati je niekoľko veľkých viaduktov – Lipovský (dĺžka 209 m), Devánsky medzi Brestovcom a Myjavou (dĺžka 209 m) Myjavský (dĺžka 196 m), Lipovecký (dĺžka 114 m) a Papradský (dĺžka 253,9 m – najdlhší viadukt na trati). Trať prechádza troma tunelmi (pod Poľanou, pri Poriadí a pri Čachticiach) a je na nej 61 mostov – podjazdov a nadjazdov, aby sa minimalizovali úrovňové križovania, ktorú sú tu len dve. Staničné budovy navrhované pre trať č. 121 (súčasné označenie) mali jednotné architektonické stvárnenie vychádzajúce z prvkov slovenskej ľudovej architektúry, na moravskej strane doplnenými maľovanými ornamentmi typickými pre vinársku oblasť Južnej Moravy.

Pri výstavbe železnice cez hrebeň Bielych Karpát boli po prvýkrát použité pneumatické kladivá a elektrickú energiu potrebnú na realizáciu diela vyrábali naftové generátory. Náročný terén rozpracovával parný bager a obsluhu staveniska zabezpečovala úzkorozchodná železnica (rozchod 600 mm) s rušňami Orenstein & Koppel. Jej dĺžka presiahla 72 km, bola teda dlhšia ako práve vznikajúca trať, ktorá má 67,5 km.

Prvý 11 kilometrový úsek trate z Veselí nad Moravou do Lipova bol otvorený 19. júna 1927, ďalší až do Myjavy 8. decembra 1927. Prevádzka na celej železnici sa začala 1. septembra 1929.

Priložená fotografia pochádza z Pamätného spisu o stavbe dráhy vydaného v septembri 1929 pri príležitosti začatia dopravy na jej druhom úseku z Myjavy do Nového Mesta nad Váhom a zachytáva portál tunela gen. M. R. Štefánika pod Poľanou zo strany od Vrboviec, ktorý bol svojou dĺžkou 2 422,9 m v čase svojho vzniku najdlhším tunelom vo vtedajšom Československu.