Tie sú dodnes svedectvom rozsahu prenasledovania židovských občanov na Slovensku v rokoch 1938 až 1945. Prenasledovanie vyvrcholilo deportáciami, do ktorých nebolo treba Slovenský štát nútiť, ale začal s nimi dobrovoľne. Odštartovali v marci 1942, kedy bol do vyhladzovacieho tábora Auschwitz - Birkenau vypravený z Popradu prvý vlak s tisíckou mladých žien natlačených do vozňov na prepravu dobytka. V tomto čase už fungovalo Koncentračné stredisko Patrónka v Bratislave, kam boli v marci 1942 sústreďované aj židovské ženy a dievčatá (neskôr aj muži a deti) z Myjavy. Prvý transport do Osvienčimu odtiaľto (zo stanice v Lamači) odišiel 27. marca 1942 a bolo v ňom 703 židovských dievčat. V kronike Myjavy, v zápisoch z roku 1942, nájdeme údaj, že začiatkom júna sa tu začal vo verejných dražbách odpredávať majetok Židov, ktorí opustili svoje domovy a že "... 6 . júna mnoho židov bolo odvezených z Myjavy preč...".
Až donedávna bola spomienka na tých obyvateľov Myjavy, ktorí skončili počas druhej svetovej vojny v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch, v podstate anonymná. Mená tých, ktorí v krutých časoch prišli o svoje práva, dôstojnosť, o majetok, o blízkych i priateľov a mnohí napokon aj o svoj život, nám neboli všeobecne známe. To sa zmenilo v auguste 2023, kedy na židovskom cintoríne v Myjave pribudol nový pamätník a na ňom mená, ktoré dali obetiam holokaustu z nášho mesta konkrétnu podobu. Druhou spomienkou na tieto udalosti je pamätná tabuľa na Námestí M. R. Štefánika, pri tržnici, z roku 2016. Nachádza sa na mieste, kde kedysi stála myjavská synagóga. Tú môžeme vidieť na priloženej fotografií. Nech je nám pohľad na tieto dve miesta navždy pripomienkou, že sme si všetci rovní bez rozdielu a podobné udalosti sa už nikdy nesmú zopakovať.