V jeho rozhodnutí čítame: "Správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že tzv. Myjavský viadukt je hodnotným architektonickým a technickým dielom začiatku 20. storočia, architektonicky i konštrukčne mimoriadne odvážnym a zaujímavým riešením oceľového mosta v oblúku. Konštrukcia
a architektonické stvárnenie viaduktu zmenilo siluetu mesta tak, že dnes už patrí medzi ikonické stavby Myjavy. Most je súčasťou železničnej trate, ktorá prepojila obe časti novovzniknutej
Československej republiky a bola technicky náročným a finančne nákladným projektom realizovaným v dvoch základných etapách medzi rokmi 1923 až 1929. Na prvom úseku trate Veselí nad Moravou – Myjava bolo postavených 61 mostov s dvoma viaduktmi – Lipovským (na moravskej strane) a Devánskym na slovenskej strane, na druhom úseku, z Myjavy do Nového Mesta nad Váhom, sa v železničnom telese postavilo 106 mostov, medzi nimi 3 viadukty – Myjavský, Papradský a Lipovecký. Na trati sa teda nachádza 5 veľkých viaduktov (na území Slovenska 4) a 3 tunely – Tunel gen. M. R. Štefánika (najdlhší z nich s dĺžkou 2423 m), Poriadsky a Čachtický tunel. Trať medzi Veselím n. Moravou a Lipovom bola otvorená na jar roku 1927, úsek Lipov – Myjava bol otvorený v zime toho istého roku a 1. septembra 1929 slávnostne otvorili celú trať až do Nového Mesta nad Váhom. Myjavský viadukt na železničnej trati Myjava – Nové Mesto nad Váhom, umiestnený v st. km 32.3/6 medzi ŽST Myjava a ŽST Poriadie, je situovaný výhodne od centra Myjavy nad údolím Žaboškrekov (dnešná ul. Žaboškreky). Postavený bol v druhej etape výstavby železničnej trate v rokoch 1927-1929. Ústredná stavebná správa vtedajšieho ministerstva železníc 1. ČSR zadala dodanie a postavenie železnej konštrukcie viaduktu firme Českomoravská-Kolben a. s. v Prahe VIII.
Železničný most – viadukt – je konštruovaný z ocele, pričom tri podporné piliere sú mohutné murované stĺpy (s betónovým jadrom) kónického tvaru na obdĺžnikovom pôdoryse. V spodnej časti asi do výšky jedného metra je každý pilier spevnený soklom so širším základom ako je základňa piliera. Všetky tri piliere sú obložené opracovaným kameňom (pieskovec a pieskovcový vápenec), ktorý je ukladaný ako hrubé riadkové murivo. Samotná oceľová konštrukcia spájajúca údolie (začínajúca aj končiaca na pevnej pôde) s troma podpornými piliermi popod ňu vizuálne tvorí
v spodnej časti akoby previsnutú časť medzi jednotlivými piliermi. Nábehové časti viaduktu sú z oboch strán (na oboch stranách násypu) spevnené kamennými tvarovkami ukladanými podobne
ako pri obložení pilierov, teda vo forme ako hrubé riadkové murivo. Viadukt je tvarovaný do čistého oblúku o polomere 400 m, má dĺžku 196,7 m a jeho niveleta leží až 29 m nad údolím Žaboškrekov.
Jednokoľajový oceľový priehradový most má nosnú – horizontálnu časť konštruovanú z oceľových dosiek, po celej jeho dĺžke sa z oboch strán nachádza jednoduché železné zábradlie. Pôdorysne
zakrivené oceľové prvky bolo náročné vyrobiť, ale hlavne dostatočne staticky vyriešiť. Konečné realizačné riešenie tak spočíva v rozšírených poliach, ktoré sa medzi piliermi pootočili, aby neboli
v priamke. Viadukt má tak podobu so 4 otvormi s 3 železnými priehradovými konštrukciami s rozpätím 48,3 m a jedným otvorom s rozpätím 30 m. Cez mostnice prechádza jedna dopravná koľaj
s rozchodom 1435 mm. Mostníc (drevený priečny hranol uložený na pozdĺžnych alebo hlavných nosníkoch, na ktorý sa priamo upevňujú koľajnice na mostoch dráhových komunikácií) je na
Myjavskom viadukte celkovo 285. Na viadukte sú dilatačné zariadenia, ich poloha je zachytená v opracovaní mostníc. Viadukt je súčasťou funkčnej železničnej trate (trať ŽSR 121)."