Potichúčky, v komornej atmosfére, obkolesení starými fotografiami sme to odštartovali... Bol piatok 28. 8. 2009, krátko po 16.00 hod., vonku horúco, v sále Kultúrneho domu Samka Dudíka v Myjave asi 30 ľudí. Medzi nimi hostia z Moravy, Čiech, východného Slovenska, zo Železničného múzea Stará Turá i z Múzejno-dokumentačného centra ŽSR. Bola to príjemná zostava... A všetci prišli gratulovať. Železničná trať z Veselí nad Moravou do Nového Mesta je už totiž 80-ročnou babičkou, ale stále je na nej čo obdivovať. Tak sme sa rozhodli, že tie jej guľaté narodeniny poriadne oslávime, aby neupadla do zabudnutia. Začali sme práve fotografiami z jej výstavby, no a prvý vlak po nej prešiel presne 1. 9. 1929. Zatiaľ čo o poschodie nižšie jazdili po modulovom koľajisku KŽM Bojnice už od rána železničné modely, my sme obdivovali um projektantov a staviteľov minulého storočia. A to bol len začiatok. Oslavy oficiálne trvali totiž tri dni. Tak to zoberme pekne poporiadku...

Výročie trate pod Bielymi Karpatmi, kľukatiacej sa južnou Moravou, kopanicami a podjavorinským krajom, boli súčasťou projektu s názvom „Zvýšenie atraktivity prihraničného regiónu spojazdnením historického vlaku“. Ten bol vypracovaný a predložený na schválenie v rámci Programu cezhraničnej spolupráce SR – ČR 2007 – 2013 Združením obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo a Společnosti železniční Výtopna Veselí nad Moravou. Touto víkendovou slávou sa projekt vlastne začal a bude pokračovať pravidelnými nostalgickými jazdami v letnej sezóne 2010. O všetkom sa včas dozviete...



Fotografie, ktoré si mohli návštevníci na Myjave pozrieť pochádzali z albumu nájdeného na povale rodinného domu pánom Hmirákom. Autorom mnohých z nich bol Ing. Šeda, ministerský rada, ktorý pri výstavbe železnice asistoval. Zhodou okolnosti práve jeho synovec Karel Popelka z malej obce Vír na Českej Vysočine bol jedným z tých, ktorí s prípravou osláv i celého projektu pomáhali a pomáhajú. Obdobná expozícia fotografií doplnená o zábery z osláv 80. výročia prvého úseku trate Veselí nad Moravou – Myjava z roku 2007 bola umiestnená aj v Galerii Ve dvoře vo veselskom Kultúrnom stredisku. Vernisáž tejto výstavy sa uskutočnila v sobotu 29. 8. 2009 dopoludnia za účasti starostu Veselí nad Moravou J. Hanáka a cimbalovej muziky Martina Hrbáča. Prišli sa na ňu pozrieť aj hostia zo Slovenska, ktorých sem priviezol prvý parný vlak vypravený v rámci osláv zo Starej Turej.



Práve nostalgické jazdy boli hlavným ťahákom akcie. Sobotu kompletne odjazdila súprava s parným rušňom 331.037 „Uhranka“ a Ci/Ce vozňami z Klubu priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava, nedeľu si podelila s českým vlakom ťahaným prototypovou T 478.1002 s ôsmimi „rybákmi“. Ako som spomínal, v piatok bolo síce horúco, ale v sobotu, po  dvoch nočných búrkach, sa citeľne ochladilo a zakúrená „Uhranka“ sa česko-slovenským pohraničím preháňala v daždi, podobne ako počas júnovej Folklórnej parojazdy. Nebolo to však na škodu. Vlak bol plný do tej miery, že každý mal svoje miesto na sedenie a nemusel sa tlačiť so spolucestujúcimi v uličke. Ľahšiu prácu tak mali aj sprievodcovia, ktorých robili chalani zo Železničného múzea v Starej Turej spolu s kočkou v myjavskom kroji a historicky uniformovaní hostia z Košíc a Českej republiky, Tomáš s Terčíkom. Terčík zaujal aj štáb Českej televízie, ktorá robila vo vlaku z celej akcie reportáž. Tá sa má už čoskoro objaviť na stránke www.diginaves.cz, ktorá je projektom televíznej stanice ČT 24.



Nálada vo vlaku bola veľmi príjemná, takmer rodinná a treba pochváliť chlapov od mašiny, ktorí robili, čo mohli, aby vlak doviezli do Veselí a zase späť. Zaujímavé to bolo napríklad v Tuneli gen. M. R. Štefánika pod Poľanou, kde sa Uhranka na zablatených koľajach začala trochu šmýkať a v stanici Veselí nad Moravou, kde vďaka poruchám a meškaniu regionváckych osobákov paru vypravili v sobotu popoludní podstatne neskôr. No keďže na každý problém existuje riešenie, vždy všetko dobre dopadlo a program nostalgických jázd i celých osláv pokračoval bez akýchkoľvek obmedzení. A kým väčšiu časť víkendu sa dolinami nieslo fučanie pary, v nedeľu ho na chvíľu vystriedalo typické chrochtanie Cecule z brnenského depa. Tá sa po trati tak ponáhľala, že som mal problém zachytiť ju fotoobjektívom na Myjavskom viadukte. Navyše, slnko mojim záberom veľmi neprialo. Neušla však fotoaparátom členov staroturanského múzea a treba povedať, že na stanici súprava pôsobila veľmi efektne. Ako svedčí jeden zo zápisov v pamätnej knihe múzea, ktosi sa prišiel na tieto jazdy pozrieť až z Holandska. A to už je povedať... Vlaky sa na horskej trati po Bielymi Karpatmi elegantne prestriedali a asi dlho tunajšie stanice a zastávky nezažijú taký pohľad, aký sa naskytol zvedavcom počas uplynulého víkendu. Staničné koľaje boli odrazu plné vlakov – para, Cecula, požiarny vlak, motoráky rady 810... Nuž, aspoň na chvíľu sme zacítili závan minulosti a pravidelnej prevádzky na trati č. 343/SŽDC – ČD a č. 121/ŽSR, ktorá bola do rozdelenia ČSFR samozrejmosťou...



Ak niekomu na oslavách nestačili skutočné lokomotívy a vozne, mohol sa pozrieť na ich zmenšené kópie. A to hneď na troch miestach. Ako som spomínal v úvode, vo veľkej nácvikovej sále KD Samka Dudíka v Myjave rozložili svoje moduly modelári z KŽM Bojnice. Asi 70 metrov koľají, štyri stanice – Chrenovec, Nitrianske Pravno, Drevovo, Jozefov, „skryťák“, depo a šíra trať... A samozrejme vlakové súpravy z rôznych epoch a železničných spoločností. Mnohí návštevníci niečo také videli po prvýkrát a kto sa prišiel na koľajisko pozrieť v pravú chvíľu, mohol vidieť aj to, ako modelári skúšajú ťažnú silu Taurusa vo farbách MÁV. Zvládol bez problémov uviezť 28 rýchlikových vozňov... Pre tých, ktorí by chceli namietať, že niečo takéto na modelovú železnicu nepatrí a nemá to nič spoločné so simuláciou skutočnej prevádzky, podotýkam, že výstava mala v prvom rade návštevníkov zaujať a pobaviť. Križovanie nepravdepodobných súprav vlakov bolo teda v tomto prípade úplne kóšer. Stačilo sa pozrieť na žiariace  detské oči a otvorená ústa otcov a všetko bolo jasné... Ďalšie modelové koľajiská, tento raz ukryté vo vagónoch, boli na myjavskej stanici. Svoje diela tu predvádzali modelárske kluby z Vrútok a Komárna. Oba kluby už na Myjave boli. Komárňanci pred dvoma rokmi v októbri a Vrútočania v júni tohto roku. Návštevnosti oboch expozícií trochu uškodilo sobotňajšie nepriaznivé počasie, ale slnečná nedeľa im to aspoň trochu vynahradila... No a tretie modelové koľajisko bolo v budove železničnej stanice vo Veselí nad Moravou.



Celé oslavy dotváral kultúrny program v Starej Turej. V sobotu večer, už bez dažďa, sa tu divákom predstavila skupina Country River Band a v nedeľu zas na stanicu ľudí prilákali mažoretky Taktik zo Sobotišta, Veľký dychový orchester DK Javorina a Podjavorinský ľudový orchester pri ZUŠ Stará Turá. Mestom sa tak niesli napríklad aj tóny známej filmovej skladby „Přednosta stanice".
Nedeľa popoludní, slnečno. Bolo pár minút pred pol piatou, keď sa na Myjavskom viadukte ozvalo fučanie pary. Počas víkendu asi štvrtý raz... Uhranka po ňom prefrčala smerom na Starú Turú, onedlho nasledovaná zostavou požiarneho vlaku s ubytovacím vozňom KPHŽD Bratislava a modelárskym vozňom KŽM Vrútky. Potom zostalo ticho a kdesi vo vnútri príjemný pocit, že sa akcia podarila... Dúfam, že sa tým, ktorí na ňu prišli, páčila...



Poďakovanie

Za to, že sme sa dostali už do realizačnej fázy projektu a máme za sebou oslavy 80. výročia železničnej trate Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom, patrí vďaka mnohým ľuďom, bez ktorých by to nefungovalo. Ďakujem teda členom Združenia obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo, partii z veselskej Výtopny i Karlovi Popelkovi! Ďakujem borcom zo Železničného múzea v Starej Turej a ďakujem Ing. Jiřímu Kubáčkovi, CSc. z MDC ŽSR! Ďakujem Ivanovi Wlachovskému a ľuďom z vedenia ŽSR, taktiež Petrovi Sobekovi z ČD! Ďakujem posádke z KPHŽD Bratislava, ktorá si to všetko poctivo odmakala, modelárom a všetkým tým „neviditeľným“ ľuďom v pozadí, ktorí priložili ruku k dielu a môžu si teraz povedať, že to nebolo márne. Ďakujem členom vlaky.net – tým, ktorí podobné akcie propagujú a tým, ktorí sa na nich, či už v civile alebo v uniformách, zúčastňujú! Ešte raz jedno veľké ďakujem!