História mesta Myjava

     Mesto Myjava je centrom rázovitej kopaničiarskej oblasti, ktorá sa rozprestiera na rovnomennej Myjavskej pahorkatine, tvoriacej pomedzie medzi Slovenskom a Moravou.

     Myjava ako obec bola založená roku 1586. Jej prvú kolonizáciu tvorili pred Turkami utekajúci obyvatelia z vtedajších južných častí Slovenska a následnú druhú, tzv. valašskú kolonizačnú vlnu, zasa obyvatelia z Trenčianskej a Oravskej stolice.

     Neľahké životné podmienky spojené s osídľovaním myjavskej pahorkatiny formovali vzťah ľudí k tomuto kraju, k obci i cirkvi. Z tohto vzťahu pramenila aj ich nezmieriteľnosť s útlakom, ktorá sa prejavila i v účasti Myjavčanov v štyroch protihabsburských povstaniach a prostredníctvom tejto účasti sa Myjava a jej ľud zviditeľnili i v stredoeurópskych pohyboch počas 17. a 18. storočia.

     František Nádašdy musel Myjavu osídliť podľa pripravovaného plánu. Myjava sa však po r. 1586 ďalej postupne zaľudňovala a ľudia sa usídľovali aj v ďalších údoliach, ba aj na myjavských svahoch, a vznikali tak neustále nové kopanice, ako o tom podávali jasné svedectvo Moravania z r. 1652.

     Významnou osobnosťou Myjavy v tom čase bol kňaz, evanjelický biskup Daniel Krman, ktorý svoj strastiplný život zasvätil povzneseniu evanjelickej cirkvi na Hornom Uhorsku a literárnou i vedeckou činnosťou prispel i k povzneseniu slovenského etnika. Na Myjave sa Daniel Krman zaslúžil aj o vybudovanie najstaršej, dodnes zachovalej stavby - pôvodného evanjelickeho kostola z roku 1711 a za jeho podpory tu vznikli, popri už vtedy existujúcom blanárskom cechu z r. 1676, i ďalšie tri cechy - ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky. V tom čase boli položené aj základy najvýznamnejšieho myjavského - pytlikárskeho remesla, ktoré preslávilo tunajších remeselníkov po celom území Rakúsko - Uhorska.

     Daniel Krman ml. vo svojom rukopise o farároch a rechtoroch Myjavy z druh. dec. 18. stor. uvádza, že "Miava založená byla medzi horami leta Páne 1586..." .

     Daniel Krman ml. uviedol založenie Myjavy v r. 1586 aj na pamätnej kamennej doske umiestnenej na novom chráme a vyhotovenej v r. 1701, alebo krátko po r. 1701.

     I keď sa nezachovala žiadna súčasná zakladajúca listina dediny Myjava, všetky zachované doklady jednoznačne svedčia, že k jej založeniu došlo v 80-tych rokoch 16. stor.

     Ďalšie doklady potvrdzujúce založenie Myjavy len v 80-tych rokoch 16. stor. sú výpovede svedkov pri riešení hraničných sporov medzi Moravou a Uhorskom.

     Symbolom ukončenia náboženskej intolerancie, ktorá mala za následok odobratie myjavského evanjelického kostola v prospech rímsko - katolíckej cirkvi, sa stal roku 1785 vybudovaný nový evanjelický kostol a k nemu v roku 1856 pristavaná veža - dominanta vtedajšej i súčasnej Myjavy.

     Druhý krát sa Myjava stala súčasťou stredoeurópskych a najmä slovenských dejín v rokoch meruôsmych, keď sa pod vplyvom J. M. Hurbana a ďalších národovcov zapojil takmer celý kraj Myjavskej pahorkatiny do národnooslobodzovacieho hnutia. Jeho vyvrcholením bolo prvé Slovenské povstanie. Počas tohto povstania bola 19. septembra 1848 na verejnom zhromaždení ľudu na Myjave, vyhlásená a prítomným ľudom potvrdená Slovenská národná rada, ako prvý národný orgán v dejinách Slovákov, za predstaviteľku politickej a vojenskej moci Slovenska. Dom pani Kolényovej, v ktorom vtedajšia SNR zasadala, je dnes súčasťou Múzea Slovenských národných rád.

     Úpadok remesiel na konci 19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil v tomto kraji vysťahovalectvom do USA a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V USA sa Myjavčania najčastejšie usídľovali vo veľkomestách (New York, Chicago, Pittsburg, Cleveland), ale aj v menších mestách na východnom pobreží v štátoch New York a Pensylvánia, ako aj v Severnej Dakote a Texase. Najväčším strediskom tunajších vysťahovalcov sa však stalo mestečko Little Falls v štáte New York.

     Novou kapitolou v dejinách Myjavy sa stalo v roku 1937 začatie výroby armatúr, pokračujúce rozvojom podniku Slovenská armatúrka Myjava, ktorá sa stal hlavným mestotvorným prvkom Myjavy.

     Dožívanie pôvodnej urbanistickej štruktúry si po II. Svetovej vojne vyžiadalo prestavbu mesta, ktorú sa podarilo popri bytovej výstavbe uskutočniť komplexne - so súbežnou výstavbou školských, zdravotníckych a sociálnych zariadení i s modernou obchodnou sieťou a službami.

     Osobitným medzníkom vo vývoji mesta je r. 1955, keď sa 1. apríla rozčleňuje tzv. veľká Myjava na samostatné mesto Myjava a novoutvorené obce Brestovec, Stará Myjava, Poriadie, Rudník, Jablonka a Polianka.

     Mesto Myjava prestáva byť v r. 1960 sídlom okresu a stáva sa súčasťou okresu Senica. Dňa 1. januára 1980 došlo k zlúčeniu obce Turá Lúka s mestom Myjava a v r. 1996 sa Myjava opätovne stáva sídlom okresu.

     Dnes je Myjava moderným mestom s asi 12 350 obyvateľmi a kompletnou infraštruktúrou obchodov a služieb pre miestnych občanov, turistov a návštevníkov. V centre je umiestnený zrekonštruovaný kubistický pamätník gen. M. R. Štefánika spolu s poslednými historickými budovami v meste – evanjelickou farou a budovou bývalého súdu nazývanou tiež kráľovský palác. Pri novej autobusovej stanici vybudovanej v roku 2006 sa nachádza Kultúrny dom Samka Dudíka s hlavnou sálou pre viac ako 600 divákov, priestormi na výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, festivaly a ďalšie podujatia. V Myjave môžete navštíviť SNM – Múzeum SNR, ktoré okrem príležitostných výstav ponúka návštevníkom stálu expozíciu dejín slovenského parlamentarizmu a Slovenských národných rád s dôrazom na udalosti meruôsmych rokov – 1848-49.

     V Myjave je k dispozícií Mestská športovú hala s fitness centrom, saunou, masážami, krytou plavárňou, ihriskom na plážový volejbal a podobne. V lete sa môžete osviežiť na kúpalisku, navštíviť rekreačnú oblasť Stará Myjava s vodnou nádržou alebo si zahrať tenis na nových kurtoch v Brestovci. Milovníkov prírody určite prilákajú značené turistické trasy v dĺžke 184 km a cykloturistické chodníky s infraštruktúrou na malebných myjavských kopaniciach, smerujúce na vrchy Bielych a Malých Karpát, na Javorinu, Poľanu, Bradlo či zrúcaniny hradov Branč a Čachtický hrad.

    Zimná sezóna poskytuje hosťom korčuľovanie na umelej ľadovej ploche a lyžovanie na upravovanej a umelo zasnežovanej zjazdovke s vlekom na Starej Myjave.

     Myjavský kraj je aj významnou etnografickou lokalitou s vlastnými folklórnymi tradíciami. Každoročne v júni sa v amfiteátri PKO Trnovce koná trojdňový medzinárodný folklórny festival – jeden z najväčších festivalov na Slovensku. V Myjave funguje niekoľko folklórnych telies – FS Kopaničiar, FSk Kýčer, FSK Kopa, DFS Kopaničiarik a rómsky súbor Khamoro.

     Súčasťou Myjavy je aj Turá Lúka – kedysi samostatná obec, ktorá vznikla v roku 1580. Nájdete tu aj najstaršiu sakrálnu stavbu Myjavy, katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1610. Na vrchu Hrajky v smere z Turej Lúky do Senice je umiestnený pamätník 12-tim popraveným evanjelikom, ktorých obesili po tzv. turolúckej vzbure.

     Ľudové tradície kopaničiarskeho kraja reprezentuje Gazdovský dvor nachádzajúci sa práve v Turej Lúke – trvalá expozícia typickej usadlosti z konca 19. storočia zložená z obytnej a hospodárskej časti. Nejde však len o statickú expozíciou, ale uskutočňujú sa tu mnohé ukážky ľudového umenia a tradícií, kultúrne podujatia ako udupávanie humna, kopaničiarska svadba, zabíjačka a podobne.