Geografická poloha
"...Kam si okom pozrel, videl si na obzore vždy iný a iný tvar vŕškov a hôr.
Ako múry sa trblietali považské vrchy na východe, na juhu osamelo vystupujúce Bradlo, na juhozápade Branč a barnavé turolúcke vŕšky vylupujúce sa jednotlivo z kobercov zvlnených roličiek.
Na severozápade si videl tmavomodrý masív Javoriny, od ktorého vždy vanul čerstvý vetrík..."
Š. Bednár
Geografická poloha
Myjava je strediskom rázovitej kopaničiarskej oblasti medzi Záhorím na jednej strane a Považím na druhej strane. Leží na severe strednej časti Myjavskej pahorkatiny, neďaleko jej hranice s Bielymi Karpatmi. Rozprestiera sa na nive riečky Myjavy, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov.
Myjavská pahorkatina susedí s Chvojnickou pahorkatinou, Borskou nížinou, Malými Karpatmi (s ich dvoma podcelkami: Brezovskými a Čachtickými Karpatmi), Považským podolím a Bielymi Karpatmi (s ich troma podcelkami: Žalostinskou vrchovinou, Javorinskou hornatinou a Bošáckymi bradlami). Ako samostatný podcelok sú v rámci vlastnej Myjavskej pahorkatiny vyčlenené Brančské bradlá.
Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty a Považské podolie sú súčasťou geomorfologickej oblasti slovensko-moravských Karpát.
Chvojnická pahorkatina a Borská nížina sú súčasťou oblasti Záhorskej nížiny a Malé Karpaty zasa súčasťou Fatrotatranskej oblasti.
Pre dôkladnejšiu charakteristiku prírodných pomerov okolia Myjavy sa popri Myjavskej pahorkatine berie do úvahy i priľahlá časť Bielych Karpát. Najvyšším bodom takto zvoleného územia je vrchol Veľkej Javoriny (970 m.n.m.) na ústrednom chrbte Bielych Karpát.
Najvyšší bod samotnej Myjavskej pahorkatiny je na chrbte v jej severovýchodnom výbežku pri kopanici U Kopcov (580 m.n.m.) .
V prípade Myjavy ide o hranicu s Borskou nížinou pri Osuskom, v prípade Jablonky o hranicu s Malými Karpatmi pri Hrachovišti.
Územie Myjavskej pahorkatiny a priľahlej časti Bielych Karpát sa vyznačuje pestrým geologickým zložením a komplikovanými štruktúrnymi pomermi. Na jeho stavbe sa bližšie podieľajú štyri geologické štruktúry:
štruktúra vonkajšieho flyšu štruktúra bradlového pásma štruktúra centrálnokarpatského flyšu a gosauskej kriedy štruktúra neogénnych - sedimentárnych hornín
| |
Menu
Návštevníci
Aktuálne je 1 hosť na stránkach
Štatistiky
Čas: 02:12
Dátum: 08. 02. 2012
Členovia: 3
Správy: 489
Návštevníci: 5500157
|