Folklór myjavského regiónu

     Myjava a celý kopaničiarsky región má bohaté folklórne tradície a tradičná ľudová kultúra je tu stále živá. Dôkazom sú časté a atraktívne kultúrne podujatia, ktoré sa v Myjave uskutočňujú. Či už v Kultúrnom dome Samka Dudíka, v areáli PKO Trnovce, na Námestí M. R. Štefánika alebo v Gazdovskom dvore v miestnej časti Turá Lúka.

Medzinárodný folklórny festival

     Najväčším podujatím tohto druhu je každoročný trojdňový medzinárodný folklórny festival a festival európskej tradičnej kultúry. Koná sa pod záštitou asociácie C.I.O.F.F. – Conseil International des Organisations de Festivals de Folklore et d´Arts Traditionnels vždy približne v polovici júna a patrí medzi tri najväčšie folklórne festivaly na Slovensku (Myjava, Detva, Východná). Zúčastňuje sa na ňom pravidelne okolo 1400 účinkujúcich – tanečné súbory, ľudové hudby, sólisti – nielen zo Slovenska, ale z celej Európy, ba i z celého sveta. Neodmysliteľnou súčasťou festivalu je tradičný „jarmek“, ktorý sa koná vždy počas festivalovej soboty v centre mesta. Myjavský festival je zároveň jediným podujatím na Slovensku s veľkým podielom nescénických programov, ktoré zväčša zastrešuje fiktívne kopaničiarske mestečko MY-A-VY s kulisami myjavských domčekov. Tu sa odohrávajú ľudové rozprávania, divadelné predstavenia pre deti i dospelých, ochutnávky regionálnych špecialít a koštovky páleného, ľudové tanečné zábavy... Mestečko je súčasťou festivalového areálu v PKO Trnovce a diváci ho môžu nájsť v časti zvanej „Lúka“. Scénické programy a hlavné festivalové programy vôbec sa odohrávajú priamo v amfiteátri Trnovce, ktorý má kapacitu asi 5000 ľudí. Festivalovú atmosféru tu dotvárajú stánky ľudových umelcov, remeselníkov a stánky s občerstvením. Myjavský medzinárodný folklórny festival je podujatím vysoko hodnoteným tak verejnosťou, ako aj odborníkmi zo Slovenska i Európy.

Gazdovský dvor

     V Myjave – Turej Lúke sa nachádza zrekonštruovaný Gazdovský dvor, verejnosti sprístupnený od roku 2006. Ide o živý skanzen kopaničiarskej kultúry, ktorý svojim návštevníkom priblíži aspekty života na myjavských kopaniciach zo začiatku 19. storočia. Areál tvorí gazdovský dom a hospodárske budovy – stodola, maštaľ, prístrešok a veľký dvor. Nejde však len o statickú expozíciu, kde sa nesmie návštevník ničoho dotýkať. Práve naopak. Každého, kto sem zavíta, uvíta gazdiná, ponúkne ho štamperlíkom a nejakou dobrotou. Hostia môžu ochutnať domáce polievky – kapustovú, fazuľovú, chleby s oškvarkovou nátierkou alebo masťou a cibuľou, čaj z byliniek dopestovaných priamo na Gazdovskom dvore. Potom ich gazdiná prevedie domom, ukáže im tradičné zariadenie gazdovstva, nástroje na pečenie chleba, pradenie, obrábanie pôdy a podobne. Na gazdovstve samozrejme nechýbajú domáce zvieratá – kozy, ovce, zajace, hydina... Okrem tradičnej prevádzky sa v gazdovskom dvore konajú aj mimoriadne kultúrne podujatia podľa ročného obdobia s folklórnym zameraním: zabíjačka, udupávanie humna, stavanie mája, dožinky, ľudové tanečné zábavy. Niektoré programy (kopaničiarska svadba, zabíjačka, udupávanie humna) sú určené aj na objednávku pre organizované skupiny návštevníkov a turistov.

Kultúrny dom Samka Dudíka a programy na námestí

     Novým dejiskom aj folklórnych programov sa v posledných rokoch stal myjavský kultúrny dom nesúci meno slávneho myjavského primáša Samka Dudíka, ktorý robil dobré meno kopaničiarom a ich tradíciám prakticky po celom svete. Veľká sála kultúrneho domu s kapacitou viac ako 600 miest, profesionálnym osvetlením a ozvučením umožňuje poriadať aj veľké folklórne programy a festivaly pod strechou. Počas existencie kultúrneho domu sa v ňom už odohrali verejné nahrávky Slovenského a Českého rozhlasu so zameraním na ľudové tradície, festival mladých ľudových hudieb, festival rómskej kultúry a rôzne iné podujatia, ktoré sem dokázali prilákať množstvo návštevníkov. Využitie na podobné programy našlo aj Námestie M. R. Štefánika v centre Myjavy, kde sa okrem jarmoku počas medzinárodného folklórneho festivalu odohrávajú aj mnohé ďalšie podujatia. Letné koncerty a vystúpenia folklórnych súborov a hudieb, ukážky ľudových tradícií počas Michalského jarmoku na prelome septembra a októbra či počas októbrových Dní mesta Myjava.

Folklórne súbory a skupiny pôsobiace v Myjave

FS Kopaničiar

     Z lásky k pôvodným myjavským tradíciám bol v roku 1955 mladými nadšencami folklóru založený Folklórny súbor piesní a tancov Kopaničiar. Odvtedy tento súbor obohacuje kultúrno-spoločenský život nielen v myjavskom regióne, ale i v rámci celého Slovenska a ďaleko za hranicami našej vlasti. Folklórny súbor Kopaničiar je dlhoročným šíriteľom a uchovávateľom krásnych tradícií myjavského folklóru, ktorý sa prejavuje svojimi charakteristickými temperamentnými znakmi. Tanečný prejav súboru je typicky rytmický a veľmi náročný. Súborová základňa pozostáva z troch zložiek: tanečnej, speváckej a hudobnej. V tomto súbore sa počas jeho existencie vystriedali stovky ľudí a v súčasnosti ma približne 30 členov. Kolektív tvoria mladí študenti stredných a vysokých škôl, ale aj pracujúci z Myjavy a okolia. Programová skladba súboru predstavuje štylizovaný folklór. Súbor svoju činnosť zameriava predovšetkým na spracovanie myjavských ľudových tancov a piesní. Snaží sa o zachovanie tradičných tancov ako sú: slovenčina, starobabská, slovenská, uklakovaný, verbunk a čardáš. No vo svojom repertoári má aj choreografie z iných regiónov Slovenska ako sú Zamutov, Horehronie, Trenčín a Podpoľanie. Kopaničiar sa zúčastňuje na najvýznamnejších folklórnych festivaloch v rámci Slovenska – Východná, Detva, Terchová, Dubnica, Košice i neďalekej Moravy - Strážnica. Samozrejme, nemôže chýbať na domácom folklórnom sviatku – Medzinárodnom folklórnom festivale a Festivale tradičnej európskej kultúry Myjava, ktorý sa každoročne koná pod záštitou C.I.O.F.F. Umenie slovenského folklóru mohli počas dlhoročnej existencie súboru obdivovať tisícky divákov v zahraničí. V Poľsku, Rusku, Maďarsku, Bulharsku, Juhoslávii, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku, Francúzsku, Portugalsku, Taliansku, Anglicku, Írsku, Grécku, na Cypre, ale i v exotických kútoch sveta v Egypte, Brazílii, Tunisku, Kanade a Južnej Kórey. Za svoju poctivú prácu je súbor držiteľom viacerých významných ocenení a uznaní, vrátane niekoľkých laureátov súťažných festivalov a prehliadok. Patrí medzi najvýznamnejšie umelecké kolektívy na Slovensku, ktoré šíria tradičné ľudové umenie a svojou dlhoročnou činnosťou uchováva vzácne kultúrne bohatstvo našich predkov pre budúce generácie.

kontakt: Maroš Kosík, FS Kopaničiar, 0907 713 922

DFS Kopaničiarik

     Detský folklórny súbor Kopaničiarik vznikol v roku 1972 v kraji s bohatou folklórnou tradíciou, kde spev, hudba a tanec sú i dnes prirodzenou súčasťou života ľudí. Súbor tvoria deti z Myjavy a okolitých kopaníc vo veku 5 až 15 rokov. Má samostatnú detskú ľudovú hudbu, ktorá sa trikrát umiestnila na 1. mieste v Celoslovenskej súťaži detských ľudových hudieb a na medzinárodnom folklórnom festivale Myjava 2006 získala Cenu Samka Dudíka. Tanečná zložka má 95 členov. Od roku 2006 má Kopaničiarik prípravku na myjavskej ZUŠ, ktorá je veľkým prínosom a pomocou vo výchove mladých tanečníkov. Bohatý tanečný repertoár je prevažne z myjavského regiónu, kde prevládajú temperamentné tance so spevom a detskými hrami tak, ako ich tancovali a hrali naši predkovia (Vrtká, Frčkári, Dupkaná...) Krásu myjavského folklóru prezentoval súbor na mnohých celoslovenských prehliadkach detských folklórnych súborov, na folklórnom festivale vo Východnej, v Strážnici, ale i v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Turecku, Francúzsku, Juhoslávii, Srbsku, Švajčiarsku a Nemecku. Za 35 rokov v súbore prežilo svoje detstvo viac ako 800 detí – tanečníkov, spevákov a hudobníkov, z ktorých väčšina pokračuje v dospelom súbore Kopaničiar.

     V roku 1950 založilo niekoľko nadšencov – tanečníkov, spevákov a muzikantov pod vedením Pavla Mordiu folklórny súbor Kýčer v dedine Turá Lúka. Názov súboru dali podľa kopca týčiaceho sa nad dedinou – Kýčera. Prvé nácviky sa konali v domoch jednotlivých členov súboru, pričom jednotlivé súčasti krojov si členovia zabezpečovali sami od starších ľudí z Turej Lúky a kopaníc. Hudobne ich vtedy sprevádzala slávna muzika Samka Dudíka. Súbor už v tej dobe dôstojne a úspešne reprezentoval kopaničiarsky kraj doma i v zahraničí. V roku 1955 sa začal formovať na Myjave folklórny súbor Kopaničiar. Keďže mesto Myjava bolo okresným mestom a ekonomické podmienky pre šírenie kultúry tu boli lepšie, väčšia časť tanečníkov a celá muzika Samka Dudíka prešla na Myjavu. Kýčer sa však nerozpadol. Transformoval sa do folklórnej skupiny, založil novú hudobnú kapelu (heligónka, trúbka, klarinet) a pokračoval v činnosti. V roku 1977 pribudlo do skupiny niekoľko mladých ľudí a skupina sa vyprofilovala na kvalitnú dedinskú folklórnu skupinu. Kýčer je pravidelným účastníkom festivalov vo Východnej, v Detve, na Myjave i na ďalších regionálnych festivaloch. Vo svojich vystúpeniach spracúva zvykoslovia, tance, piesne a hudbu kopaničiarskeho kraja.

kontakt: Jaroslav Viselka, FSk Kýčer, 0908 184 108

Folklórny seniorklub KOPA

     Vzniku folklórneho seniorklubu KOPA predchádzalo 10-ročné obdobie, počas ktorého sa schádzali bývalí členovia súboru Kopaničiar na príležitostných výročných vystúpeniach a na vystúpeniach v regionálnych programoch Folklórnych slávností Myjava pod názvom „Bývalí členovia súboru Kopaničiar“. V roku 2000 sa títo členovia rozhodli vytvoriť seniorklub KOPA a pod týmto názvom prvýkrát vystupovali na folklórnych slávnostiach už v roku 2000. V súčasnosti v súbore pôsobí osem tanečných párov, speváčka Viera Dugová a spevák Jaroslav Hargaš. Umeleckou vedúcou a choreografkou je Oľga Branišová, organizačným vedúcim Marián Kosík, kronikárkou Mgr. Eva Čmelová. Na vystúpeniach ich do roku 2006 sprevádzala cimbalová muzika pod vedením Mgr. Štefana Bunčiaka, od roku 2007 je primášom muziky Miroslav Papánek. Zriaďovateľom súboru je Mesto Myjava. KOPA účinkovala na festivale v Myjave, folklórnych slávnostiach seniorov v Krivosúd Bodovke, v Strážnici či Rožnově pod Radhoštěm, kde získali cenu laureáta festivalu. Absolvovali zahraničné zájazdy v Maďarsku, Srbsku a Čiernej Hore, Švajčiarsku. A čo si členovia súboru želajú do budúcnosti? Rozdávať krásu myjavského folklóru ďalším generáciám a umocňovať radosť zo života všetkým, ktorí majú myjavský folklór radi.

kontakt: Oľga Branišová, FSK KOPA, 0907 519 643

Rómsky tanečný súbor KHAMORO

     Rómsky súbor Khamoro (v preklade Slniečko) začal svoju históriu písať 15. augusta 2001. Súbor založili manželia Paulína a Karol Herákovci z Myjavy. Dnes má súbor vlastnú trojčlennú kapelu a 14 tanečníkov v rôznom veku. Súbor vykazuje bohatú činnosť, vystupoval na Slovensku i v zahraničí. Prezentuje a uchováva bohaté tradície kultúrneho dedičstva Rómov, ktoré sú špecifické a nezastupiteľné vo svetovej kultúre. Rómska kultúra je štýlovo iná, jedinečná, rôznorodá, prezentovaná v pestrofarebných nádherných krojoch.

kontakt: Paulína Heráková, Khamoro, 0914 244 652